Albín Brunovský
- 242pages
- 9 heures de lecture







Prvá monografia zaoberajúca sa životom a dielom prvej dámy slovenského maliarstva Ester Martinčekovej-Šimerovej.
Práca Ľudmily Peterajovej o secesii zhrňuje zámery a umelecké prostriedky tých snáh, čo na prelome storočia, v období ,,la belle Epoque" doslova pretvorili a poznamenali výzor veľkých i menších miest európskych aj zámorských, interiéry verejných i súkromných budov, užitú grafiku, módu, tvarovanie predmetov dennej potreby a v mnohorakých podobách zanechali punc aj na plátnach maliarskych diel i v sochárskej modelácií.
Monografia Ester Martinčekovej Šimerovej, významnej predstaviteľky Generácie 1909, ktorá sa výrazným spôsobom pričinila o zaradenie prvkov futurizmu do koloritu slovenského moderného umenia.
Publikácia po prvý raz monograficky zachycuje život a maliarske dielo Bedricha Hoffstädtera (1910-1954), príslušníka silnej umeleckej Generácie 1909. Textová aj obrazová časť knihy sleduje Hoffstädterov umelecký vývoj od raných začiatkov u profesora W. Nowaka na Akadémii výtvarných umení v Prahe až po jeho vlastné pedagogické pôsobenie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a tragickú smrť v roku 1954, ktorá prerušila umelcovu tvorbu v najväčšom rozpätí síl.
Monografia PhDr. Ľudmily Peterajovej, ktorá priniesla množstvo nových údajov a poznatkov o živote a diele Cypriána Majerníka. Tento maliar patrí to tzv. "Generácie 1909, ktorá si nekompromisným pokrokovým postojom v období narastajúcej hrozby fašizmu a druhej svetovej vojny vyslúžila čestné pomenovanie svedomie doby." Autorka údaje získala z maliarovej písomnej a dokumentárnej pozostalosti i z množstva diel, ktoré zatiaľ neboli reprodukované. Kniha obsahuje 64 farebných, 98 čiernobielych a 24 dokumentárnych reprodukcií.
1327 hat Petrarca, wenn wir dem Dichter glauben dürfen, die schöne Laura zum ersten Mal erblickt. Um die schicksalhafte Liebe zu der Fernen, Unerreichbaren kreisen die Gedichte seines »Canzoniere«. Aus ihnen ging die neuzeitliche Lyrik in Europa hervor. Aber kann uns die Liebeslyrik des Dichters aus dem 14. Jahrhundert heute noch unmittelbar ansprechen? Sie kann. Denn Petrarca ist nicht nur der unglücklich Liebende par excellence, sondern er hat auch die Widersprüchlichkeit der Liebe wie kein anderer in Worte gefaßt: Freiheitsbedürfnis und Bindung, Leid und Lust am Leiden. Und der »poeta laureatus«, der lorbeerentflammte Dichter, umwirbt noch eine andere Geliebte, die Dichtung selbst. Was wäre ein Sonett, was wäre eine Kanzone ohne Reim? Indem der Übersetzer Karlheinz Stierle sich in dieser Auswahl der Ordnung des Reims, wenn auch nicht sklavisch, fügt, wird er in einen spannungsreichen Dialog zwischen den Möglichkeiten seiner eigenen Sprache und dem Original gezogen. Durch die Zweisprachigkeit dieser Ausgabe hat der Leser die Möglichkeit, diesen Dialog nachzuvollziehen.