Monografia Herakleitos z Efezu od nestora slovenskej klasickej filológie predstavuje interpretáciu mysliteľského diela jednej z najvýraznejších osobností predsokratovskej filozofie, vrátane historických súvislostí i prekladu zlomkov jeho filozofických prác. Vďaka hlbokej a všestrannej znalosti toho, čo sa z diela tohto filozofa zachovalo, autor podáva naozaj ucelený pohľad na Herakleitov myšlienkový systém.
L'extraordinaire intérêt que notre époque porte aux Politiques d'Aristote n'est pas seulement un effet de la révérence due aux grands livres, mais une marque de perspicacité. Car derrière un texte qui se fixe comme horizon une réalité moribonde à l'époque même d'Aristote, la cité, le lecteur d'aujourd'hui ne peut s'empêcher de déceler la fondation et donc le fondement de la manière dont nous pensons les rapports des hommes entre eux, et, plus généralement le monde des " choses humaines ". La structure et l'histoire des sociétés mais aussi le bruit et la fureur des passions des hommes, leurs ruses et leurs vertus, et jusqu'à l'ombre des dieux sur terre, tout est dans ce texte inépuisable que nous commentons, parfois sans le savoir, depuis vingt-quatre siècles.
Z pôvodnej Platonovej Obrany Sokratovej vieme, že ľuďom sa nepáčila metóda kladenia dotieravých otázok, pomocou ktorej filozof skúmal svet. Z hľadiska svojho okolia pôsobil Sokrates ako čudák: neuznával materiálne hodnoty, zároveň odsudzoval i podporoval aténsku demokraciu a nebál sa smrti (čo vyšlo najavo počas procesu). Autor podrobne opisuje mechanizmus demokracie v jej ranom štádiu a na príklade procesu známeho z dejín filozofie, pričom z neho vyvodzuje poučenie i pre dnešné časy.
La République de Platon est une référence en philosophie politique, alliant utopie d'une cité idéale gouvernée par des sages et critique de la démocratie grecque. Elle soulève des questions modernes sur le pouvoir et l'équilibre entre démagogie et technocratie, restant pertinente pour les lecteurs contemporains. Un classique à découvrir.
Traktát o troch podvodníkoch (De tribus impostoribus) je spis popierajúce všetky tri abrahámovské náboženstvá - kresťanstvo , judaizmus a islam a ktorý odsudzuje Mojžiša, Ježiša a Mohameda ako troch podvodníkov a manipulátorov, ktorí používali falošné zázraky a strach z božieho hnevu, abyupevnili svoju moc. Správy o tomto spise sa objavujú už od 13. stor. Pápež Gregor IX. v roku 1239 z autorstva tohto spisu obvinil cisára Fridricha II. Hohenstaufena známeho pre jeho voľnomyšlienkárstvo. V priebehu ďalších päťsto rokov sú obvinené rôzne významné osobnosti, ako napríklad: Tomasso Campanela, Niccolò Machiavelli, Paul Henri Thiry d'Holbach, Baruch Spinoza, John Milton a mnohí iní. Knihu však nikto nečítal a každý si ju predstavoval po svojom. Tento mýtický traktát, z ktorého existoval iba titul, nakoniec skutočne uzrel svetlo na začiatku 18. storočia. V roku 1719 je nájdený text, ktorého autor zostáva neznámy. Úvodnú štúdiu s názvom Legendárna kniha O troch podvodníkoch napísal Teodor Münz.
