Karol Ondreička Livres

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov, ovplyvnila aj európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a Ján Pauliny do slovenčiny). Ak by sme chceli navštíviť miesta, kde jedny z najznámejších a najčítanejších rozprávok kedysi vznikli, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu. Najprv do Indie, lebo odtiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi, ktorá tvorí rámcové rozprávanie celej zbierky. Je vretenom, okolo ktorého sa spriadali nitky mnohých a mnohých rozprávaní, šnúrou, na ktorú sa navíjali perly, ako povedal jeden básnik. Kráľovná Šahrazád si vykupuje život zaujímavými príbehmi a jej rozprávanie trvá presne tisíc a jednu noc. Napína kráľovu pozornosť a ten, zvedavý, ako sa príbehy skončia, nechá kráľovnú nažive. Aj v Rozprávke o kupcovi a džinovi vykupujú traja starci svojimi príbehmi život nešťastného kupca, ktorý neuveriteľným, až rozprávkovým spôsobom zabil džinovho syna kôstkou z datle. V Rozprávaní o nosičovi a troch devách bojujú o život traja žobraví derviši. Zachránia sa rozprávaním príbehov. Nadôvažok aj v Rozprávaní o krajčírovi, hrbáčovi, židovi, správcovi a kresťanovi musia všetci hrdinovia vyložiť, čo zaujímavé sa im prihodilo, lebo inak by ich čínsky kráľ dal obesiť. Príbehy podávajú anonymní rozprávači tak bezprostredne a vierohodne, že čitateľa uchváti dej v imaginárnom svete, kam nedočiahne ľudská banalita ani gravitácia. Všetky spája jednotiaca myšlienka: „Ušetri ma a aj Boh ťa ušetrí!“ alebo „Neublíž mi a ani Boh nedovolí, aby ti ublížili!“ Vzácne texty 1. zväzku rozprávok tisíc a jednej noci dopĺňajú sugestívne ilustrácie Karola Ondreičku.

Knižka plná básniček o líném vrabčákovi Čimovi.

Výber zo slovenských rozprávok. Popoluška, Zlatovláska, Janko Polienko, Loktibrada, Soľ nad zlato, O dvanástich mesiačikoch, Kapsa, potras sa, O troch grošoch, Popolvár, Marinka a Janko.

La vie de jeune noble russe a parfois des impératifs désagréables, comme celui de devoir partir en garnison au diable, pour satisfaire un père sévère. Se pourrait-il pourtant que dans cette lointaine province, une tendre Macha, fille de capitaine, ensoleille les séjours les plus rébarbatifs ? Mais le temps n'est plus aux attendrissements : Pourgatchev, le cruel rebelle cosaque, s'approche du fort. Tous tremblent pour leur vie. Comment sauver la belle Macha sans trahir ? En dernier ressort, la Grande Catherine II sera-t-elle sensible à cette belle histoire d'amour ?

Tento příběh je o 15-leté Mileně, která má tatínka ve vězení. Netrpělivě čeká, kdy se vrátí. Mezitím se ale dobře baví. Má svého chlapce a partu. Několik lidí ji odsuzuje za to, že je její otec ve vězení, a to dokonce i její učitelka. Když je se třídou na brigádě, potká novéhokluka. Kluk se jí snaží zavděčit, ale Milena ho nemá ráda a vůbec se jí nelíbí. On za ní jezdí a učí ji jezdit na motorce. Milena ho začne ho brát jako skvělého kamaráda.Ani jí nevadí, že její parta se rozpadá...

Dezső Kosztolányi (1885-1936), básnik, prozaik, literárny kritik a publicista, patrí k skupine spisovateľov, ktorí na prelome storočia položili základy modernej maďarskej literatúry. Jeho historický román Krvavý básnik Nero (1922) je skvelou štúdiou vnútorného myšlienkového sveta samovládcua despotu, ktorý netúži byť veľkým politikom, ale veľkým básnikom, pričom je aj v jednom, aj v druhom len úbohým diletantom. Jeho diletantstvo v spojení s neobmedzenou mocou prerastá do šialenstva a Nero, utrýznený bezobsažným umeleckým nepokojom, dá v básnickej žiarlivosti a pomatenosti zavraždiť básnikov, ku ktorým boli múzy milostivejšie, vlastnú matku i manželku a napokon aj svojho starého učiteľa Senecu, „toho majstrovsky klzkého dvorana a sofistu, ktorý je napriek všetkému predsa len skutočným filozofom a naozaj veľkým literátom", ako ho vo svojom liste, vzdávajúcom hold Kosztolányiho umeleckému majstrovstvu, charakterizoval sám Thomas Mann. Cez postavu Nera, cez jeho mravný a telesný úpadok stvárnil Kosztolányi aj rozpadajúcu sa Rímsku ríšu, rozhlodanú anarchiou, strachom a chaosom. A práve v tom, že Kosztolányi poukazuje na hodnoty pošliapané v prachu a dovoláva sa ich vzkriesenia a obnovy, tkvie silné posolstvo jeho románu.

Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.