Karol Ondreička
- 173pages
- 7 heures de lecture






V treťom zväzku Tisíc a jednej noci pokračuje múdra Šahrazáda vo svojom nočnom rozprávaní. V jej príbehoch znova ožívajú zmyselnosť aj nevinná láska, úprimnosť aj podvodnícke fígle. Bazárový humor strieda palácová vznešenosť v dômyselných rozprávkach, ktoré po stáročia očarúvajúexotikou pradávnej Arábie a dovoľujú súčasníkovi nahliadnuť do bizarného sveta Orientu.
Knižka plná básniček o líném vrabčákovi Čimovi.
Výber zo slovenských rozprávok. Popoluška, Zlatovláska, Janko Polienko, Loktibrada, Soľ nad zlato, O dvanástich mesiačikoch, Kapsa, potras sa, O troch grošoch, Popolvár, Marinka a Janko.
Rozmarínový kríček - Chorvátske národné rozprávky s ilustráciami Karola Ondreičku. V knihe sú rozprávky ako Medveď a uhliar, O dvoch lesných jabloniach, Deväť bratov vlkov, Ďuro Truľo a iné
Un texte classique, libre de droits, édité avec soin par Edi-don, association à but non lucratif, aux bénéfices intégralement reversés à de grandes associations caritatives reconnues d’utilité publique.
Tento příběh je o 15-leté Mileně, která má tatínka ve vězení. Netrpělivě čeká, kdy se vrátí. Mezitím se ale dobře baví. Má svého chlapce a partu. Několik lidí ji odsuzuje za to, že je její otec ve vězení, a to dokonce i její učitelka. Když je se třídou na brigádě, potká novéhokluka. Kluk se jí snaží zavděčit, ale Milena ho nemá ráda a vůbec se jí nelíbí. On za ní jezdí a učí ji jezdit na motorce. Milena ho začne ho brát jako skvělého kamaráda.Ani jí nevadí, že její parta se rozpadá...
„Peniaz vstrčila mŕtvemu do úst, pod jazyk, aby ho Charon, prevozník podsvetia, previezol po vode, ktorá prináša zabudnutie a odplaví vzrušenia a kŕče, ktoré nás tu, hore, mučia, a potom nás urobí rovnými všetkým.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Dezső Kosztolányi. Krvavý básnik Nero. Nakladateľstvo „Bibliotheka“. Bratislava 1935. 227 s. Alžbeta Göllnerová preložila.
Ústrednou témou novely je vzťah matky a syna počas jej psychického a fyzického odchádzania. Psychicky chorá matka stráca vedomie, pamäť a všetky mentálne schopnosti, ostáva už len telesne prítomná. Práve tento nesúlad medzi telom a dušou je pre jej syna, ktorý sa o ňu stará nepochopiteľný a neprijateľný. Pavel Vilikovský uvažuje o živote a smrti ako o nepochopiteľných paradoxoch.