Paramètres
- 864pages
- 31 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
Po rozpade Československej republiky roku 1938 vypracovali - spočiatku nezávisle od seba - českí a slovenskí politici, ktorí sídlili v Londýne, respektíve v Moskve, plán na vytvorenie nového československého štátu. Plány londýnskej exilovej vlády ovplyvňovala vojnová situácia. V čase prieniku nemeckého vojska plánovala územné ústupky hitlerovskému Nemecku, neskôr, po zmene vojnovej situácie, požadovala hranice z roku 1918, a roku 1943 už hovorila o slovanskom národnom štáte, keď moskovským politikom predostrela plán na úplné vysídlenie Nemcov a Maďarov; tí však v maďarskom prípade navrhovali výmenu obyvateľstva. Západné antifašistické veľmoci už v lete roku 1944 siganlizovali, že "Maďari nie sú Nemci" a odmietli ich kolektívnu vinu. Postupimská dohoda z júla 1944 odobrila plán jednostranného vysídlenia obyvateľov nemeckej národnosti z Československa, otázku maďarskej však pokladala za vnútornú záležitosť susedných krajín, pričom západné veľmoci očakávali, že krajiny tento problém vyriešia spoločne.
Achat du livre
Maďarská otázka v Československu 1945-1948, Katalin Vadkerty
- Langue
- Année de publication
- 2002
- product-detail.submit-box.info.binding
- (rigide)
Modes de paiement
Personne n'a encore évalué .
- Titre
- Maďarská otázka v Československu 1945-1948
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Katalin Vadkerty
- Éditeur
- Kalligram (SK)
- Publié
- 2002
- Format
- rigide
- Pages
- 864
- ISBN10
- 807149495x
- ISBN13
- 9788071494959
- Séries
- Mots clés
- Nonfiction, Sciences sociales, Thème historique, Histoire, Sciences politiques & Politique, Période post-guerre, Minorités nationales, Années 1945-1948, Slovènes et Hongrois, Relations slovaques-hongroises, Hongrois
- Description
- Po rozpade Československej republiky roku 1938 vypracovali - spočiatku nezávisle od seba - českí a slovenskí politici, ktorí sídlili v Londýne, respektíve v Moskve, plán na vytvorenie nového československého štátu. Plány londýnskej exilovej vlády ovplyvňovala vojnová situácia. V čase prieniku nemeckého vojska plánovala územné ústupky hitlerovskému Nemecku, neskôr, po zmene vojnovej situácie, požadovala hranice z roku 1918, a roku 1943 už hovorila o slovanskom národnom štáte, keď moskovským politikom predostrela plán na úplné vysídlenie Nemcov a Maďarov; tí však v maďarskom prípade navrhovali výmenu obyvateľstva. Západné antifašistické veľmoci už v lete roku 1944 siganlizovali, že "Maďari nie sú Nemci" a odmietli ich kolektívnu vinu. Postupimská dohoda z júla 1944 odobrila plán jednostranného vysídlenia obyvateľov nemeckej národnosti z Československa, otázku maďarskej však pokladala za vnútornú záležitosť susedných krajín, pričom západné veľmoci očakávali, že krajiny tento problém vyriešia spoločne.