Paramètres
- 77pages
- 3 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
FEMMES, aký titul by bol spravodlivejší a rezonantnejší? V prednáške z roku 1972 sa skutočne objavili takéto návrhy: „Žena bude mojím predmetom“, „Neexistuje bytie alebo esencia ženy alebo sexuálnej diferencie...“, „Žena teda nebude mojím predmetom“, atď. Aby „dešifrovala túto inskripciu ženy“, písanie už nemôže dostávať svoje príkazy od filozofie alebo literatúry. Jacques Derrida tu mobilizuje otázku (za akých podmienok by písanie žien—o ženách a vracajúce sa k ženám—bolo, ak vôbec, možné a písania žien?); uvádza do série svoje nevyhnutnosti, páky, trajektórie, obraty, úskoky, apórie atď. Nevyhneme sa provokácii Nietzscheho. Jeho výroky o štýle, jeho štýly samy o sebe nie sú ničím iným ako výbuchmi za a proti ženám. Ako mohol tento odporca feminismu chápať afirmáciu žien? Ak sa inde obnoví nietzscheovská interpretácia; ak sa vo všetkých smeroch, v jazyku, mimo jazyka, poddáme takýmto „ostrohám“, potom enigmy, na prechode, urobia útes: napríklad heideggerovská interpretácia Nietzscheho alebo, pri jeho opustenej krypte, táto malá veta: „Zabudol som svoj dáždnik.“
Achat du livre
Ostrohy : štýly Nietzscheho, Jacques Derrida, Martin Kanovský
- Langue
- Année de publication
- 1998
- product-detail.submit-box.info.binding
- (souple),
- État du livre
- Très bon
- Prix
- 2,79 €
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Ostrohy : štýly Nietzscheho
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Jacques Derrida, Martin Kanovský
- Éditeur
- Archa
- Publié
- 1998
- Format
- souple
- Pages
- 77
- ISBN10
- 8071151343
- ISBN13
- 9788071151340
- Séries
- Recueil
- Filozofia do vrecka
- Mots clés
- Nonfiction, Sciences sociales, Philosophie, France, Théories scientifiques
- Titre original
- Éperons. Les Styles de Nietzsche
- Évaluation
- 3,6 sur 5
- Description
- FEMMES, aký titul by bol spravodlivejší a rezonantnejší? V prednáške z roku 1972 sa skutočne objavili takéto návrhy: „Žena bude mojím predmetom“, „Neexistuje bytie alebo esencia ženy alebo sexuálnej diferencie...“, „Žena teda nebude mojím predmetom“, atď. Aby „dešifrovala túto inskripciu ženy“, písanie už nemôže dostávať svoje príkazy od filozofie alebo literatúry. Jacques Derrida tu mobilizuje otázku (za akých podmienok by písanie žien—o ženách a vracajúce sa k ženám—bolo, ak vôbec, možné a písania žien?); uvádza do série svoje nevyhnutnosti, páky, trajektórie, obraty, úskoky, apórie atď. Nevyhneme sa provokácii Nietzscheho. Jeho výroky o štýle, jeho štýly samy o sebe nie sú ničím iným ako výbuchmi za a proti ženám. Ako mohol tento odporca feminismu chápať afirmáciu žien? Ak sa inde obnoví nietzscheovská interpretácia; ak sa vo všetkých smeroch, v jazyku, mimo jazyka, poddáme takýmto „ostrohám“, potom enigmy, na prechode, urobia útes: napríklad heideggerovská interpretácia Nietzscheho alebo, pri jeho opustenej krypte, táto malá veta: „Zabudol som svoj dáždnik.“