Kristína Pavlovičová Livres

Das Buch bietet eine interdisziplinäre Studie an der Grenze zwischen Literaturwissenschaft und Praktischer Theologie. Das Ziel ist, das Bild der Kirche in der meistgekauften slowakischen Boulevard-Wochenzeitschrift zu analysieren. Aus der pastoraltheologischen Reflexion der Ergebnisse wird auf die mediale Präsenz der Kirche geschlossen. Das Buch bietet eine interdisziplinäre Studie, welche die meistgekaufte slowakische Boulevard-Wochenzeitschrift literaturwissenschaftlich analysiert und die Ergebnisse im Rahmen des pastoraltheologischen Diskurses auswertet. Aus der pastoraltheologischen Reflexion der Ergebnisse wird auf die mediale Präsenz der Kirche geschlossen. Wie wird die Kirche in der Boulevardpresse dargestellt? Wie kann dieses Kirchenbild interpretiert werden? Was kann die Kirche für sich selbst aus der für sie nicht immer vorteilhaften Darstellung in der Boulevard-Zeitschrift lernen? Die Fragestellung ist umso spannender, wenn man bedenkt, dass die meistgekaufte Boulevardzeitschrift in der Slowakei gegenüber der Kirche meistens kritisch ist, wobei die überwiegende Mehrheit der slowakischen Bevölkerung sich zur dieser Kirche bekennt. Inhaltsverzeichnis Theoretisch-methodologische Ausgangspunkte - Kirchenbild in ausgewählten Beiträgen - Pastoraltheologischer Diskurs - "Die Kirche wird medial immer interessant sein" - Interview mit dem Pressesprecher der Slowakischen Bischofskonferenz

Kliment Ochridský je jeden z hlavných a literárne najplodnejších protagonistov cyrilo-metodskej misie. V monografii Slová sv. Klimenta Ochridského sa slovenským čitateľom po vyše tisíc rokoch po prvý raz v histórii dostáva do rúk štrnásť vybraných slov (t. j. paregoretických homiletických textov) k perikopám najvýznamnejších sviatkov roka v normovanom staroslovienskom prepise a v preklade do súčasnej slovenčiny. Ku každému slovu sa pridružuje výkladový komentár, ktorý umožňuje percepciu tak odborníkom, ako aj širšej čitateľskej verejnosti. Pri výklade sa osvetľujú mnohé špecifiká staroslovienskeho vyjadrovania a dobovej stredovekej homiletiky. V komentároch ide o vysvetlenie základnej témy, ale aj niektorých vedľajších súvislostí, pričom sa vysvetľujú najmä niektoré jazykové prostriedky v konfrontácii staroslovienčiny a slovenčiny, t. j. prekladateľský aspekt, komentuje sa štruktúra textu a uvádzajú sa daktoré závažnejšie okolnosti a súvislosti dôležité pre porozumenie textu. Ide najmä o príležitostné objasnenia z oblasti východnej kresťanskej duchovnosti a teológie, ako aj o zvyky a rozmanité praktiky Východu.

V knihe sa formou interpretácií piesní a básnických skladieb odkrýva baroková eschatológia ako jedna z dobových odpovedí na otázku o zmysle života. Monografia pozostáva z literárnohistorickej a interpretačnej časti. Prvá časť obsahuje filozoficko-metodologické východiská skúmania eschatológie v teologickom diskurze, vymedzujú sa tu črty barokovej poézie, ako aj príslušnej poetiky. Materiálovým východiskom druhej časti sú vybrané texty duchovnej lyriky protestantských autorov (Samuel Chalupka, Štefan Pilárik, Juraj Zábojník, Ondrej Lucae, Daniel Sinapius, Jonáš Koledánus, Samuel Palumbini) a poézie katolíckych autorov, ktoré sú tematicky zamerané na štyri posledné veci človeka a podľa nich sú aj kompozične stvárnené (Ján Abrahamffy, Hugolín Gavlovič). Táto literatúra predstavuje tzv. mŕtvy kapitál, ktorý sa novým čítaním (najmä odkrývaním zážitkovosti textov) znova dostáva do čitateľského obehu.

Literárne dielo Teofylakta Ochridského zapadá do poveľkomoravskej éry dovŕšenej kristianizácie Slovanov, v ktorej sa kultúra i cirkevnoslovanský jazyk rozvíjali v relatívne ustálených formách južnej a východnej proveniencie pravoslávia, kým v západnom slovanskom prostredí sa kultúra i jazyk rozvíjali v kontexte západného cirkevného ducha rímskeho katolicizmu. Cieľom tejto knihy nie je podať Teofylaktove evanjeliové predslovy z hľadiska textológie a textovej kritiky. Neskúma teda, aké sú zachované rukopisné pamiatky (pôvodina, preklady a prepisy), ako ani, prirodzene, vzťahy medzi nimi. Interpretácie v tejto knihe reflektujú teologickú dimenziu Teofylaktových textov, a to najmä z biblicko-teologického hľadiska.

Veľkomoravský Proglas, ktorého autorstvo sa pripisuje svätému Cyrilovi Konštantínovi Filozofovi, ako pamiatka napísaná v staroslovienskom jazyku je nesporne hodnotné dielo stredovekej slovanskej literatúry. Nevdojak teda predstavuje aj určitý prameň všeslovanskej jednoty, keďže jednotlivé slovanské literárne tradície sa k nemu hlásia a sa oň opierajú, hoci každá z nich má svoje vlastné dejiny a osobitý vývin. Proglas si takéto miesto zasluhuje nielen preto, že je jazykovým a kultúrnym symbolom spomínaného rozvoja slovanských národných literatúr, ale aj z čisto štruktúrnej stránky. Text je symetrický, to znamená, že jednotlivé vety alebo vetné celky majú štruktúru vetnej periódy, zachovávajúc anabázickú protasis a katabázickú apodosis. Text je dokonalý čo do vnútornej štylizačnej štruktúry, obsahuje veľmi pregnantne aplikovanú poetiku, najmä však figuristiku.