Valér Mikula Ordre des livres

Literárny kritik Valér Mikula glosuje posledné dvadsaťročie slovenského života a v poslednom rozhovore sa zveruje aj s osobnými spomienkami. Kniha vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea a 50. výročia jeho literárnokritických aktivít. Výber z textov Valéra Mikulu je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory. Kolektívna pamäť býva zväčša mytologická či priam ideologická, tá osobná je skôr citová. Povedal by som, že iba starý človek môže nezištne spomínať, keďže citovo- zážitkové segmenty už nepotrebuje na vytyčovanie svojej celoživotnej trajektórie, ktorú potom prajní ľudia nazvú životným príbehom a neprajní automýtom (ako som ja urobil u Hviezdoslava). My, čo sa už máme kam obzerať, vidíme, že veľa toho nedovidíme, že v nijakom prípade nejde o príbeh, skôr o drobné epizódy a najskôr len o výjavy, obrážteky, zvuky, vône, dotyky, pocity (strachy i súcity), no a predovšetkým city. (Valér Mikula)

Valér Mikula je literárny vedec - teoretik, historik a esejista. V tomto výbere nemohli chýbať známe štúdie a eseje, ktoré svojho času vyvolali diskusie a polemiky a dnes ich možno považovať aj za isté medzníky v uvažovaní o slovenskej literatúre, či už ide o mladícky „buričskú“ štúdiu o Hviezdoslavovi, polemickú esej o D. Tatarkovi alebo „kontroverznú“ interpretáciu diela M. Válka.Výber z textov Valéra Mikulu, vydávaný pri príležitosti jeho 70. narodenín, je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory.„Literárna veda nie je tak celkom vedou (v porovnaní napríklad s prírodnými či exaktnými vedami). Texty vyslovujúce sa o umení, v ktorom sa nedá – a nemá – všetko zmerať a klasifikovať, by mali byť bližšie k umeleckej forme prejavu. Adekvátny spôsob, ako písať o umení, vidím v eseji, ktorá sa ako žáner pohybuje na hranici medzi vedou a umením. Určite musí prinášať nejaké poznanie, no netreba ho manifestovať okázalým vedeckým aparátom.“ (Valér Mikula)

Valér Mikula je výrazná osobnosť slovenskej literárnej kritiky s nezameniteľným štýlom. Jeho kritiky sa vždy tešili čitateľskej pozornosti, viaceré z nich vyvolali aj polemiky a celkovo prispeli k hodnotovej rekonfigurácii slovenskej literatúry. Prvý zväzok Výberu z textov zachytáva dnes už polstoročné rozpätie jeho literárnokritických aktivít (1969 – 2019). Autor do tohto výberu zaradil aj niekoľko doteraz nepublikovaných textov.

Ján Kostra sa javí ako básnik dvoch zásadne odlišných, fakticky protichodných tvorivých tendencií dvoch rozdielnych autorských postojov, takpovediac dvoch „lyrických tvárí" dvoch kvalitatívnych polôh vlastnej tvorby: jednak tej „majstrovskej a autentickej, ako aj onej politicky angažovanej, dobovému režimu poplatnej. U Kostru máme do činenia s výrazovo-tematickou a kvalitatívnou premenlivosťou jeho tvorby v závislosti od dobových okolností, jej hodnotovými amplitúdami vrcholmi (akými podľa zostavovateľa boli debutové Hniezda, neskoršia Presila smútku a posledná zbierka Len raz) a poklesmi (tým najhlbším bola, a nielen podľa editora, nepochybne oslavná „poéma" Na Stalina ale k ďalším, hoci aj „menším pokleskom" patrí aj celý rad angažovaných básní viac alebo menej „nenápadne" rozptýlených v jeho celoživotnom lyrickom opuse). Toto hodnotové kolísanie kolísavú „vývinovú krivku" Kostrovej poézie a poetiky napokon prehľadne a výstižne načrtol a zhodnotil V. Mikula v doslove Portréte lyrika, ktorý je aj akousi prierezovou charakteristikou básnikovho diela a skvelou literárnovednou staťou. (Zoltán Rédey, text zo zadnej obálky knihy)

Súbor štúdií o diele autorov: Vajanský, Jesenský, Hronský, Kostra, Tatarka, Fabry, Popa, Strážay a Kopcsay.

State k slovenskej literárnej histórii. Prehľady, Sondy, Úvahy.

V knihe Démoni súhlasu i nesúhlasu sa stretávajú dve významné osobnosti slovenskej kultúry dvadsiateho storočia: básnik a politik Miroslav Válek a prozaik Dominik Tatarka. V „dvojknihe“ Valéra Mikulu Démoni súhlasu i nesúhlasu nenájdeme čiernobiele hodnotenie týchto osobností, ale dôslednú analýzu ich diela a rozdielnych osudov v rôznych obdobiach slovenských dejín. Obaja totiž natoľko poznamenali slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s nimi znamenalo by ponechať bez osvojenia a reflexie jej neobíditeľnú časť.

Antológia Slovenský literárny realizmus II je venovaná najvýznamnejším autorom obdobia nástupu a vyvrcholenia realizmu v slovenskej literatúre. Prináša klasické a aj menej známe texty S.H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava, E.M. Šoltésovej, T. Vansovej, M. Kukučína a T.Milkina.

Slovenský literárny realizmus sa formoval v zložitých historických, spoločenských a kultúrnych podmienkach. Valér Mikula, autor prvej časti pripravovanej trojzväzkovej publikácie, mapuje prechod od literárneho romantizmu k realizmu od jeho počiatkov. Do prvého zväzku zaradil tie texty autorov, z ktorých smerovanie k realizmu jednoznačne vyplýva. Dôraz kladie na dve z troch línií postromantickej prózy, a to dokumentárno-objektívnu a humoristicko-krátkožánrovú, ktoré sa stali ťažiskom tejto publikácie. Pred očami čitateľa sa tak otvára celkom nový svet, videný a vnímaný prostredníctvom tvorby Ľ. Kubániho, J. Záborského, G. K. Zechentera-Laskomerského a K. Banšella.