Valér Mikula Livres

Literárny kritik Valér Mikula glosuje posledné dvadsaťročie slovenského života a v poslednom rozhovore sa zveruje aj s osobnými spomienkami. Kniha vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea a 50. výročia jeho literárnokritických aktivít. Výber z textov Valéra Mikulu je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory. Kolektívna pamäť býva zväčša mytologická či priam ideologická, tá osobná je skôr citová. Povedal by som, že iba starý človek môže nezištne spomínať, keďže citovo- zážitkové segmenty už nepotrebuje na vytyčovanie svojej celoživotnej trajektórie, ktorú potom prajní ľudia nazvú životným príbehom a neprajní automýtom (ako som ja urobil u Hviezdoslava). My, čo sa už máme kam obzerať, vidíme, že veľa toho nedovidíme, že v nijakom prípade nejde o príbeh, skôr o drobné epizódy a najskôr len o výjavy, obrážteky, zvuky, vône, dotyky, pocity (strachy i súcity), no a predovšetkým city. (Valér Mikula)

Texty piesní slávnych francúzskych šansoniérov: Boris Vian, Georges Brassens, Charles Aznavour, Gilbert Bécaud, Jacques Brel, Anne Sylvestrová. Zostavil a úvod napísal Valér Mikula. Doslov: Marián P. Minárik. Medailóniky autorov napísali Andrea Andrée, Daniel Hevier, Valér Mikula a Marián P. Minárik. Vyšlo v edícii Darčeky ako 43. zväzok.

V knihe Démoni súhlasu i nesúhlasu sa stretávajú dve významné osobnosti slovenskej kultúry dvadsiateho storočia: básnik a politik Miroslav Válek a prozaik Dominik Tatarka. V „dvojknihe“ Valéra Mikulu Démoni súhlasu i nesúhlasu nenájdeme čiernobiele hodnotenie týchto osobností, ale dôslednú analýzu ich diela a rozdielnych osudov v rôznych obdobiach slovenských dejín. Obaja totiž natoľko poznamenali slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s nimi znamenalo by ponechať bez osvojenia a reflexie jej neobíditeľnú časť.

Valér Mikula je literárny vedec - teoretik, historik a esejista. V tomto výbere nemohli chýbať známe štúdie a eseje, ktoré svojho času vyvolali diskusie a polemiky a dnes ich možno považovať aj za isté medzníky v uvažovaní o slovenskej literatúre, či už ide o mladícky „buričskú“ štúdiu o Hviezdoslavovi, polemickú esej o D. Tatarkovi alebo „kontroverznú“ interpretáciu diela M. Válka.Výber z textov Valéra Mikulu, vydávaný pri príležitosti jeho 70. narodenín, je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory.„Literárna veda nie je tak celkom vedou (v porovnaní napríklad s prírodnými či exaktnými vedami). Texty vyslovujúce sa o umení, v ktorom sa nedá – a nemá – všetko zmerať a klasifikovať, by mali byť bližšie k umeleckej forme prejavu. Adekvátny spôsob, ako písať o umení, vidím v eseji, ktorá sa ako žáner pohybuje na hranici medzi vedou a umením. Určite musí prinášať nejaké poznanie, no netreba ho manifestovať okázalým vedeckým aparátom.“ (Valér Mikula)