Paramètres
- 232pages
- 9 heures de lecture
En savoir plus sur le livre
Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrtibarokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Román prekvapí neúmerným zveličením obrazov a scén - v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov popiera lineárny čas, v ktorom logika akoby nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na kusy. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza od jednej románovej postavy k druhej, dokonca spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality".
Achat du livre
Patriarchova jeseň, Gabriel García Márquez
- Langue
- Année de publication
- 2024
- product-detail.submit-box.info.binding
- (rigide)
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Patriarchova jeseň
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Gabriel García Márquez
- Éditeur
- Slovart
- Publié
- 2024
- Format
- rigide
- Pages
- 232
- ISBN10
- 8055666245
- ISBN13
- 9788055666242
- Séries
- Mots clés
- Fiction, Classiques, Mort, Littérature espagnole, Réalisme magique, Littérature hispano-américaine, Vieillesse, Régimes totalitaires, Caraïbes, Littérature colombienne, Roman sur un dictateur
- Première publication
- 1975
- Titre original
- El otoño del patriarca
- Évaluation
- 3,9 sur 5
- Description
- Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrtibarokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Román prekvapí neúmerným zveličením obrazov a scén - v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov popiera lineárny čas, v ktorom logika akoby nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na kusy. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza od jednej románovej postavy k druhej, dokonca spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality".