En savoir plus sur le livre
Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma významnými postavami slovenskej histórie, ktoré predstavujú protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud bol ovplyvnený jeho detstvom v blízkosti pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 sa s ním Špitzer zapojil do diskusie o jeho úlohe v tragédii slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol A. Balážovi, aby napísal diplomovú prácu o Machovej novinárskej činnosti. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do prerušenia týchto rozhovorov Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa odvíja príbeh, v ktorom autor spoznáva Machovu novinársku prácu, jeho polemiky a priateľstvá s prominentnými komunistickými intelektuálmi. Zaznamenáva Machov pohľad na slovenských a nemeckých politikov, najmä na Tuku a Hitlera, a jeho úvahy o vzniku Slovenského štátu. Špitzer, vylúčený z literatúry a zakázaný publikovať, sa vracal k svojej odbojárskej identite a osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol veliteľom. Sugescia „paralelných osudov“ je doplnená úryvkami z Machových nepublikovaných denníkov a Špitzerovým prežívaním normalizácie, pričom ich príbehy ostávajú aktuálne aj dnes.
Achat du livre
Dva slovenské osudy: Špitzer – Mach, Anton Baláž
- Langue
- Année de publication
- 2019
- product-detail.submit-box.info.binding
- (rigide)
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Dva slovenské osudy: Špitzer – Mach
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Anton Baláž
- Éditeur
- Marenčin PT
- Publié
- 2019
- Format
- rigide
- Pages
- 288
- ISBN10
- 8056904255
- ISBN13
- 9788056904251
- Séries
- Mots clés
- Fiction, Thème historique, Littérature slovaque
- Évaluation
- 2 sur 5
- Description
- Rozprávanie o osobných stretnutiach autora s dvoma významnými postavami slovenskej histórie, ktoré predstavujú protichodné podoby slovenského osudu. Špitzerov židovský osud bol ovplyvnený jeho detstvom v blízkosti pracovného tábora pre Židov v Novákoch. Po návrate Alexandra Macha z väzenia v roku 1968 sa s ním Špitzer zapojil do diskusie o jeho úlohe v tragédii slovenských Židov počas Slovenského štátu. Navrhol A. Balážovi, aby napísal diplomovú prácu o Machovej novinárskej činnosti. Od ich prvého stretnutia v Univerzitnej knižnici v apríli 1969 až do prerušenia týchto rozhovorov Štátnou bezpečnosťou v polovici sedemdesiatych rokov sa odvíja príbeh, v ktorom autor spoznáva Machovu novinársku prácu, jeho polemiky a priateľstvá s prominentnými komunistickými intelektuálmi. Zaznamenáva Machov pohľad na slovenských a nemeckých politikov, najmä na Tuku a Hitlera, a jeho úvahy o vzniku Slovenského štátu. Špitzer, vylúčený z literatúry a zakázaný publikovať, sa vracal k svojej odbojárskej identite a osudu židovskej partizánskej jednotky, ktorej bol veliteľom. Sugescia „paralelných osudov“ je doplnená úryvkami z Machových nepublikovaných denníkov a Špitzerovým prežívaním normalizácie, pričom ich príbehy ostávajú aktuálne aj dnes.