En savoir plus sur le livre
Huysmansova Biblia dekadencie s víziami konca sveta, ktoré majú neprekonateľnú hĺbku a farebnú silu. Joris-Karl Huysmans napísal toto dielo v roku 1884 ako spektakulárne protipól k dominantnému naturalizmu Zolu a aj voči svojej vlastnej naturalistickej minulosti; okamžite sa stalo „Biblí fin-de-siècle“ a jeho hrdina sa stal najdekadentnejším dandy z konca 19. storočia. Floressas Des Esseintes uniká pred hrubosťou a banalitou svojich súčasníkov do exilu svojho vidieckeho sídla, kde je spálňa zariadená ako mníšska cela a jeho slúžka je oblečená ako mníška. Všetko prírodné a patriace vonkajšiemu svetu je dôsledne udržiavané mimo dosahu, z umenia a umelého si vytvára vlastný raj. Dni plynú v rozkošných fantáziách o symbolistických obrazoch a literatúre, v rozkošiach farieb a vôní, v snoch, ktoré mu nahrádzajú realitu; Des Esseintes túži po stále morbídnejších zmyslových podnetoch. Svet umenia sa stáva krehkým: nočné mory a halucinácie o minulých excesoch prenikajú do existencie estetika, posúvajú jeho neurózu do extrému, až napokon len návrat k „normalite“ môže zachrániť jeho život.
Achat du livre
Naopak, Joris-Karl Huysmans
- Langue
- Année de publication
- 1971
- Reliure
- (rigide)
Modes de paiement
Il manque plus que ton avis ici.
- Titre
- Naopak
- Langue
- Slovaque
- Auteurs
- Joris-Karl Huysmans
- Éditeur
- Tatran
- Publié
- 1971
- Format
- rigide
- Séries
- Catégories
- Mots clés
- Thématique philosophique, France, 19e siècle, Littérature française, Église, Aristocratie, noblesse, Symbolisme, Décadence, Dandysme
- Première publication
- 1884
- Titre original
- À rebours
- Évaluation
- 3,9 sur 5
- Description
- Huysmansova Biblia dekadencie s víziami konca sveta, ktoré majú neprekonateľnú hĺbku a farebnú silu. Joris-Karl Huysmans napísal toto dielo v roku 1884 ako spektakulárne protipól k dominantnému naturalizmu Zolu a aj voči svojej vlastnej naturalistickej minulosti; okamžite sa stalo „Biblí fin-de-siècle“ a jeho hrdina sa stal najdekadentnejším dandy z konca 19. storočia. Floressas Des Esseintes uniká pred hrubosťou a banalitou svojich súčasníkov do exilu svojho vidieckeho sídla, kde je spálňa zariadená ako mníšska cela a jeho slúžka je oblečená ako mníška. Všetko prírodné a patriace vonkajšiemu svetu je dôsledne udržiavané mimo dosahu, z umenia a umelého si vytvára vlastný raj. Dni plynú v rozkošných fantáziách o symbolistických obrazoch a literatúre, v rozkošiach farieb a vôní, v snoch, ktoré mu nahrádzajú realitu; Des Esseintes túži po stále morbídnejších zmyslových podnetoch. Svet umenia sa stáva krehkým: nočné mory a halucinácie o minulých excesoch prenikajú do existencie estetika, posúvajú jeho neurózu do extrému, až napokon len návrat k „normalite“ môže zachrániť jeho život.