Bartlová Alena Livres

Kolektívna monografia mapuje existenciu SĽS od jej vzniku r.1905 až po zánik na jar 1945.

(Venované 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského) Titul sa zaoberá vzťahmi medzi Slovenskom a Poľskom v období od roku 1918 do roku 1945, a to prostredníctvom pohľadu diplomatov. Bola venovaná 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského, ktorý bol významným poľským historikom a odborníkom na slovensko-poľské vzťahy. Obsahuje príspevky od rôznych autorov, ktorí sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom, ako napríklad na politické vzťahy, kultúrne vzťahy a hospodárske vzťahy. Príspevky sú založené na dokumentoch z archívov a zahrnujú analýzy diplomatických vzťahov a rokovaní medzi Slovenskom a Poľskom v danom období. Publikácia má význam pre slovenskú a poľskú históriu a politiku, pretože sa zameriava na dôležitý historický moment, ktorý ovplyvnil vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

Zborník referátov z konferencie v Michalovciach 14.-15.6.1994.

Kolektívna monografia vo svojich tematických okruhoch poukazuje na jedinečné charakteristiky a osobitosti mestskej spoločnosti vrátane jej mentality, hodnôt a psychológie. Ide o sondy do dnes už strateného, no atraktívneho sveta mestských elít a okrajových, „poklesnutých“ skupín obyvateľstva. Autori prinášajú svoje pohľady na spomenutú problematiku vo vybraných stredoeurópskych mestách v časovom rozmedzí od stredoveku po 20. storočie. Prvá časť je venovaná mestským elitám, ich vzostupom, pôsobeniu a stratégiám „prežitia“ na popredných priečkach spoločenskej hierarchie. Život na opačnom konci urbánnej spoločnosti približuje druhá časť. Spoznávame v nej osudy tzv. „nepočestných“ jednotlivcov či profesií, ďalej postoj miest k sociálne slabším obyvateľom, zločinu alebo k rôznym náboženským menšinám. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jedinci na vrchole i na okraji žili v mestách akoby oddelene. No v skutočnosti prichádzali do kontaktu a chtiac-nechtiac boli vo vzájomnej interakcii. Už samotné jestvovanie mestskej spoločnosti a priestoru bolo totiž faktorom, ktoré ich zjednocovalo. Veríme, že nové poznatky, ktoré naše dielo prináša, oslovia záujemcov o urbánne dejiny z radov odbornej i laickej verejnosti.

Osobnosť, o ktorej sa za posledných štyridsať rokov buď mlčalo, alebo hovorili nepravdy či polopravdy. Hlinku možno hodnotiť z rôznych hľadísk rôzne, ale o jeho ľudskej, kňazskej t a politickej veľkosti pochybovať nemožno. Kniha slovenskej historičky Aleny Bartlovej je určená predovšetkým čitateľovi, ktorý sa o Hlinkovom živote nemohol dozvedieť ani v škole ani v literatúre. Hlinkov stručný životopis rámcuje prehľadom spoločenského a politického diania v rokoch jeho pôsobenia na slovenskej politickej scéne. Životu a dielu Andreja Hlinku sme ešte veľa dlžní, na jeho komplexné biografické spracovanie slovenská verejnosť ešte len čaká. Táto kniha chce súčasnému čitateľovi pomôcť získať východiskové poznatky o jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín.

Monografia ukazuje nakoľko mala možnosť slovenská elita zapojiť priamo občanov do premien Slovenska v medzivojnovom období a nakoľko túto možnosť využila. Obsahuje tri bloky štúdií týkajúce sa politického vývoja na Slovensku, ekonomiky a osobností.

Tretí diel Slovenska v 20. storočí sa zaoberá mimoriadne dôležitým historickým prelomom v roku 1918 a nasledujúcimi dvoma desaťročiami v dejinách Slovenska. Bola to historická epocha, o ktorej možno v retrospektívnom pohľade bez zveličenia povedať, že mala v slovenských dejinách jedinečný, nezastupiteľný význam.

Sprístupňovanie dosiaľ nevydaných prameňov by malo byť jednou z nezastupiteľných úloh každej vyspelej historiografie. Dielo Ivana Thurzu Slovenský Perikles malo veľmi spletitý osud. Vydanie tejto monografie bolo pripravované k šesťdesiatke vtedajšieho československého premiéra Milana Hodžu. Rýchly tok dejín - predovšetkým horúca jeseň roku 1938 - však spôsobil, že hoci bola už kniha vysádzaná, jej tlač zastavili, a tak sa nikdy nedostala k čitateľovi. V Thurzovej časti predkladanej knihy jej autor mapuje život a dielo M. Hodžu od narodenia, cez obdobie štúdií ( Šopron, Sibíň, Budapešť - právo, ďalej Kluž a znovu Budapešť - filozofia), až do začiatkov jeho publicistickej a politickej angažovanosti. Kniha v prvej časti končí Hodžovým poslaneckým pôsobením v Uhorskom sneme, kam ho - ako jedného z mála Slovákov - zvolili dolnozemskí Slováci v kulpínskom okrese v roku 1905. Pre väčšiu čitateľskú atraktívnosť je pôvodný text doplnený druhou časťou z pera historičky Aleny Bártlovej, ktorá sa životom a dielom M. Hodžu dlhodobo zaoberá. Podujala sa teda zmapovať ďalšiu časť pôsobenia nášho významného štátnika, a to až do jeho úmrtia v roku 1944.

Učebnica dejepisu pre žiakov tretieho ročníka gymnázií.