Katarína Chmelinová Livres

Dramatické osudy barónky Margity Czóbelovej (1891 - 1972), netere významného maliara Ladislava Mednyanszkého (1852-1919), maliarky a ilustrátorky, poslednej majiteľky kaštieľa v Strážkach, ktorej bolo po druhej svetovej vojne a v čase normalizácie dovolené žiť vo svojom rodnom kaštieli.

V minulosti kolorit Topoľčian výrazne dotvárala početná, hospodársky a spoločensky významná židovská komunita. K obrazu Topoľčian zo začiatku 20. storočia patrilo námestie lemované židovskými obchodmi či pôsobivá stavba synagógy, ktorá patrila k najkrajším svojho druhu na Slovensku. Rozvoj topoľčianskej židovskej komunity násilne ukončili vojnové roky a holokaust. Čo je však zarážajúce, protižidovské nálady pretrvali v Topoľčanoch aj po skončení druhej svetovej vojny a vyústili do udalostí, ktoré sa do dejín zapísali pod označením židovský pogrom. Kniha približuje osudy židovských rodín Büchlerovcov, Friedovcov, Bachnárovcov, Braunovcov, Deutelbaumnovcov, Grünwaldovcov a ďalších, ktoré autorky spracovali na základe osobných stretnutí a rozhovorov s preživšími, ktorí boli obyvateľmi nášho mesta. Z Topoľčian pochádzal Walter Rosenberg, známy pod menom Rudolf Vrba, ktorý v roku 1944 s Alfrédom Wetzlerom utiekli z Osvienčimu. Významným spôsobom k histórii židovských náboženských obcí prispel Robert Jehošua Büchler, autor Encyklopédie židovských náboženských obcí na Slovensku.

Obdobie prvej Československej republiky znamenalo v živote Slovákov a Čechov veľký krok dopredu. Po rokoch národného útlaku sa otvorili nové možnosti a slovenský národ očakával v spolužití s českým národom vytvorenie plnohodnotných podmienok pre svoj rozvoj. I keď sa tieto očakávania naplnili iba čiastočne, prvá Československá republika pre nás zostáva symbolom demokracie a slobody a zároveň obdobím dýchajúcim neopakovateľnou atmosférou. Cieľom tejto publikácie je prispieť, hoci iba v malom rozsahu, k poznaniu Topoľčian v tomto období a podať tak obraz života strediskového prvorepublikového mestečka ležiaceho v oblasti stredného Ponitria. Počas čítania sa stretnete s mnohými významnými okamihmi, ktoré poznačili históriu Topoľčian. Rozšírite si vedomosti o udalostiach sprevádzajúcich štátny prevrat a preberanie moci novými orgánmi, zistíte zaujímavé informácie o vývoji mestskej správy, o hospodárskych pomeroch mesta, o vývoji zdravotníctva a školstva a zároveň sa dozviete o činnosti niektorých topoľčianskych spolkov, ktoré tvorili samozrejmú súčasť každodenného života obyvateľov Topoľčian. Posledná kapitola je sondou do všedného života ľudí v prvorepublikových Topoľčanoch. Vznik tejto kapitoly ovplyvnil výskum, ktorý som realizovala počas svojho pôsobenia v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch v rokoch 2004 až 2008, kde som sa venovala otázkam regionálnych dejín. Vďaka tomu táto kniha nie je iba opisom holých historických faktov, ale na mnohých miestach je pretkaná osudmi bežných ľudí, ktorí sa zapojili do udalostí formujúcich Topoľčany v období prvej Československej republiky. Pri spracovaní témy som sa opierala predovšetkým o pramenný archívny materiál deponovaný v topoľčianskej pobočke Štátneho archívu v Nitre či o dobovú regionálnu tlač. Cenné informácie obsahovali kroniky a pamätné knihy. Z publikovaných prác som ako základný prameň využila monografiu Topoľčian s názvom Topoľčany vo vrstvách vekov. Uvedomujem si, že jednotlivé kapitoly neobsahujú vyčerpávajúce informácie, čo však súvisí vo veľkej miere s torzovitosťou niektorých písomných prameňov. Napriek tomu som sa snažila pomocou dostupných prameňov a materiálov vytvoriť čo najplastickejší obraz Topoľčian v rokoch prvej Československej republiky. Ďakujem PhDr. Oľge Kvasnicovej, riaditeľke topoľčianskej pobočky Štátneho archívu v Nitre za jej usmernenia pri písaní tejto publikácie. PhDr. Katarína Beňová

Monografická publikácia sa zameriava na osobnosť pôvodom dánskeho maliara J.J.Stundera (1759 1811) a jeho osudy medzi Dánskom a Uhorskom. Patril k popredným klasicistným umelcom pôsobiacim nielen vo Viedni a Pešti, ale aj na Spiši, v Košiciach a v Banskej Bystrici.