Juraj Hladký Livres

Reprezentatívnu plnofarebnú publikáciu s množstvom vyobrazení a fotografií vydalo vedenie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov pri príležitosti 160. výročia pretvorenia leopoldovskej trestnice na väzenské zariadenie a 25. výročia spomienky na smutnú leopoldovskú masakru. Publikácia ojedinelá pre svoje celistvé spracovanie kladie dôraz na predstavenie pevnosti a väznice ako jedinečného objektu so svojimi autentickými dejinami. Publikácia sa skladá z troch hlavných kapitol: Z vojenských dejín pevnosti (Leopoldopolis – pevnosť vynútená dejinami, V tureckom nebezpečenstve, Väzenie protestantských kňazov, Ťažké roky kuruckých obliehaní, Pobočka trnavskej invalidovne, Neistá budúcnosť Leopoldova, Biela zástava nad bránou pevnosti), Prerod pevnosti na väznicu a jej mladšie dejiny (Väzenie pre mužov aj ženy, Slovákov aj Talianov, Výkon trestu v 19. storočí, Keď väznicu riadila rehoľníčka, Obdobie nepokojov, Po roku 1918, Počas vojnovej republiky, Tragické 50. roky, Prechodný ústav, Modernizácia väznice, Vzbura v roku 1990, Najväčšia tragédia väzenstva) a Súčasnosť väznice (Uniforma, výstroj a výzbroj príslušníkov, Prezentácia a reprezentácia ústavu, Výkon väzby, Výkon trestu odňatia slobody, Zaobchádzanie s odsúdenými, Bezpečnosť a ochrana väznice, Osobitosti objektu väznice, Hrad, Účelové zariadenia ZVJS, Prvé vzbury a úteky, Zaujímavosti z dejín väznice, Velitelia pevnosti a riaditelia väznice Leopoldov).

Úvodné kapitoly druhého zväzku edície Sta viator predstavujú obdobie premien leopoldovskej pevnosti na trestnicu, obdobie rokov 1856 – 1858 a výkon trestu v začiatkoch väznice. Motiváciou vzniku ďalšej kapitoly bola pamätná povodeň na Váhu roku 1813. Tá sa stala výskumom ďalších prameňov len jej leitmotívom a táto časť publikácie sprostredkúva súveké svedectvá o povodniach v Leopoldove a jeho bezprostrednom okolí od polovice 17. storočia po súčasnosť tak, ako ich zaznamenali kronikári, príležitostní básnici či bežní obyvatelia a ako ich rekonštruovali hydrológovia. Ďalšie kapitoly približujú duchovnú správu v pevnosti a sčasti aj vo vtedajšom Mestečku a pohnuté osudy cirkevných pamiatok v pevnosti. Odkrývajú osudy zničeného Kostola sv. Leopolda a krypty pod ním, kde asi až do 40. rokov 19. storočia boli pochovávaní velitelia a význační predstavitelia pevnosti, ďalej mobiliára kostola a ďalších pamiatok, zničených v pohnutých 50. rokov minulého storočia. Štúdie dotvárajú desiatky historických snímok z archívov, ale aj unikátnych fotografií artefaktov, budov a iných priestorov v areáli pevnosti (väznice).

V štúdiách, ktoré vznikli na základe výskumu aj podnes nepublikovaných archívnych dokumentov, si autori všímajú vojensko-politickú situáciu v 16. a 17. storočí v regionálnom kontexte a zaradenie Leopoldova doň. Výskum plánov pevnosti a inej technickej a spisovej dokumentácie od 17. do 19. storočia, uloženej v rakúskych archívoch, umožnilispresniť medzníky stavebného vývinu pevnosti a jej strategickú hodnotu. V ďalších kapitolách sa autori zamerali na sprostredkovanie súvekých informácií o pomeroch v pevnosti v 17. storočí (Ján Simonides, Tobiáš Masník) a na základe rukopisného veršovaného denníka Pavla Vajaja na rekonštrukciu protinapoleonovskej mobilizácie v pevnosti a jej okolí roku 1809. Ďalšie podnes nepublikované dokumenty zo zničeného archívu pevnosti umožnili autorom spracovať proces komplikovaného prerodu vojenskej pevnosti na väzenské zariadenie v 2. polovici 19. storočia. Popularizačnú povahu publikácie dotvára množstvo obrazového materiálu.