Meniace sa podmienky na trhu práce prinášajú aj nové výzvy pre pracovné právo. Pôvodne relatívne homogénny charakter pracovných síl je minulosťou a dochádza ku stále väčšej fragmentácii. Štandardná práca v pracovnom pomere na neurčitý čas a na plný úväzok je na ústupe, rozširujú sa najrôznejšie formy atypických zamestnaní. Osobitná regulácia právneho postavenia zamestnaných osôb môže byť determinantom ovplyvňujúcim zachovávanie dôstojnosti a ich ochrany v pracovnom procese. Osobitné kategórie zamestnancov, ktorým v tejto monografii venujeme pozornosť sú určitým spôsobom „povýšené“ z hľadiska ochrany a u niektorých kategórií zamestnancov zaznamenávame práve medzerovitosť v ochrannej zložke pracovného práva. Trendom vývoja pracovného práva je okrem iného prirodzená miera upúšťania od prílišnej kogentnosti a rigidnosti právnej úpravy. Paradoxne nastupujúca ,,rigidná“ požiadavka flexibility pracovnoprávnych vzťahov a jej postupné „zapracovanie„ do jednotlivých právnych inštitútov Zákonníka práce či iných pracovnoprávnych predpisov, spôsobuje ďalšie významné prehlbovanie zaostávania posilňovania ochrany zamestnanca (pri telepráci, pri platformových zamestnancoch).
