Jozef Miloslav Hurban Livres

V historickom románe Gottšalk upriamil sa Hurban na osudy pobaltských Slovanov v 11. storočí, keď im germánski susedia spolu s kresťanstvom prinášali aj útlak. Autor na základe historických skutočností chce tu vyjadriť, že rozširovaním aj tej najhumánnejšej myšlienky pácha sa bezprávie, akju násilím presádzajú do prostredia, ktoré má už svoje kultúrne tradície. Proti slobodnému preniknutiu nových šľachetnejších ideí vyvolávajú odpor práve nešľachetné zámery ich nositeľov. Hoci Hurbanovi záleží na týchto ideových otázkach, chce čitateľa nielen poučiť, ale aj zaujať a pobaviť, vyhovieť jeho vkusu ľúbostnými, dobrodružnými a bojovými scénami, ktoré napísal živo a dramaticky.

V tomto prvním českém překladě najdeme maloměstskou historii ze slovenského Břichopáskova, ztvárněnou s humorem a satirou, romantickou historickou novelu z dob mocného slovenského velmože Matouše Čáka Trenčanského, zajímavý cestopis, v němž nás provází po Čechách a Moravě za svými literárními druhy, většinou známými postavami z naší kulturní historie a vzpomínkové črty, v nichž před nás staví dobu "jara národů", epochy kolem roku osmačtyřicátého.

Jozef Miroslav Hurban bol asi najpovolanejší na napísanie Štúrovho životopisu. Bol jeho priateľ a v mnohých veciach najbližší spolupracovník a disponoval aj odbornými schopnosťami. Dlhé roky zbieral a spracovával materiál, dospel až po rok 1848. Životopis uverejňoval až na sklonku života na pokračovanie v Slovenských pohľadoch. Rozpomienky sa organicky viažu k materiálu, súvisiacemu so životopisom Ľudovíta Štúra, preto sú súčasťou publikácie, ktorej podstatnú časť tvorí Hurbanovo vylíčenie Štúrovho života.

Štrnásť čŕt, ktoré Hurban spísal počas svojej liečby v kúpeľoch Korytnica v roku 1847. Píše o stave spoločnosti, o národných témach. Síce rozumie ťažkému životu ľudí „pri terajších povodniach, nemociach, pálenkových moroch, hlade a smäde“, ale pripúšťa a ostro napáda aj „nemoci lenivosti, bachratosti a sadlovitosti, pochádzajúcich z presýtenosti“. Jozef Miloslav Hurban sa r. 1845 liečil v Korytnici a so svojimi zážitkami sa v podobe 14 pohárikov korytnickej vody (uvádza ich nesprávne 15, lebo 12. pri číslovaní preskočil) podelil s čitateľmi IV. ročníka Nitry. Pravda, tieto poháriky ponapĺňal tak, aby sa tým, komu ich posiela, „zavrtelo v nose“. Sú to vlastne Hurbanove poznámky k súvekému životu, ktorými sa s humorom vyrovnáva so svojimi protivníkmi, či už ide o boj za spisovnú slovenčinu, teologické boje o úniu, o spolky miernosti atď. Alegorická báseň Divadlo duchov nad Tatrami sa tematicky viaže na Korytnické poháriky, je ich pokračovaním i záverom. Digitalizovaný výbor z publikace: Jozef Miloslav Hurban. Korytnické poháriky. Tatran. Bratislava 1987. 152 s. Viera Bosáková-Surová zostavila, edične pripravila a napísala poznámky a vysvetlivky.

Satirická novela, v ktorej Hurban pranieruje klebety, intrigy, faloš a pretvárku. Dej novely sa odohráva v meste Bruchoslavice. Takmer všetci Bruchoslavčania sú morálne spustnutí ľudia, chamtiví mamonári, zbožňujúci peniaze a klebety. O Bruchoslavčanoch autor hovorí, že: „majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb“. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Miloslav Hurban. Dielo I. Tatran. Bratislava 1983. 744 s. Viera Bosáková zostavila, textologicky spracovala a napísala poznámky a vysvetlivky. Július Noge napísal úvodnú esej.

Hurbanov Olejkár, "povesť z počiatku 14. storočia" - ako svoju beletristickú prácu označuje sám autor - je typickou prózou pre náš literárny romantizmus a zároveň i naše národné hnutie v predminulom storočí. Hurban uplatnil v Olejkárovi názory svojej generácie a vykreslil uhorského oligarchuMatúša Čáka ako predstaviteľa slovenskej svojbytnnosti, národného panovníka. Zidealizovaný Matúš je tu vlastne tlmočníkom politicko-národného úsilia Štúrovej školy. V tôni tohto velikána zosnoval autor napínavú a romantickými zápletkami presýtenú fabulu, ktorú zaplnil postavami s tajomnými a nešťastnými osudmi.