Miloslav Púčik Livres

Vedecká monografia je spracovaná na základe rozsiahleho archívneho výskumu v domácich a zahraničných archívoch. Čitateľovi odkrýva doposiaľ málo poznanú činnosť československej vojenskej rozviedky v rokoch 1960 – 1989. Pred rokom 1989 bola táto téma tabuizovaná. Autor sa zameral na spracovanie problematiky operačného agentúrneho prieskumu, ktorý bol jedným z druhov prieskumu vojenskej rozviedky. V jednotlivých kapitolách sa čitateľ dozvie o prioritách činnosti tohto prieskumu, jeho záujmových priestoroch, v ktorých pôsobili agentúrne siete a akú činnosť vykonávali jednotlivé agentúrne prostriedky – agenti, spolupracovníci a informátori. Operačný agentúrny prieskum monitoroval a získaval dôležité informácie o hlavných záujmových objektoch v štátoch, ktoré sa v tom čase považovali za protivníka. Súčasne približuje prípravy vojenských stratégov tzv. východného bloku na predpokladaný scenár vypuknutia vojnového konfliktu s NATO. Vysvetľuje špecifickú úlohu, ktorú mala splniť armáda vtedajšieho vládnuceho československého režimu. Súčasťou monografie je aj rozsiahly poznámkový aparát, ktorý čitateľovi sprostredkúva ďalšie hodnotné informácie. Vysvetlenie mnohých odborných pojmov agentúrnej terminológie je prínosom nielen pre laickú, ale aj odbornú verejnosť.

Podtitul: historicko-politologické pohľady Zborník z konferencie, 12.-13. novembra 1996 na Donovaloch.

utor v publikovanej monografii spracoval problematiku prvej fázy normalizácie Východného vojenského okruhu v kontexte celospoločenských udalostí a celoarmádneho vývoja. Opisuje a analyzuje špecifický charakter a priebeh normalizačného procesu vo vymedzenom vojenskom priestore, vychádzajúc z primárneho cieľa normalizácie – čo najrýchlejšej a najefektívnejšej obnovy sovietskeho modelu spoločnosti a armády ako mocenského nástroja vládnuceho režimu. V snahe zvýrazniť účinnú represívnu silu čs. armády v zápase voči domnelému nepriateľovi – vnútornému i vonkajšiemu začali sa v nej samotnej realizovať rozsiahle personálne čistky. Prebiehali tak v línii veliteľskej ako i straníckej. Autor zdôrazňuje aj vojensko-strategický aspekt územia Československa v bezpečnostnom systéme Varšavskej zmluvy a z toho vyplývajúce skutočnosti, hlavne z pozície sovietskeho mocenského centra. Patričnú pozornosť venuje aj vojenskej rozviedke a vojenskej kontrarozviedke, ktoré normalizačný fenomén tiež neobišiel, a ktoré potom zohrali nepostrádateľnú úlohu v celom stabilizačnom procese a budovaní armády ako jedného z najdôležitejších prvkov bezpečnostného systému režimu. Monografia, ktorá vznikla na základe rozsiahleho a dlhodobého archívneho výskumu, tak vypĺňa prázdne miesto vo vojenskej historiografii, v ktorej predmetná problematika daného obdobia nebola zatiaľ dostatočne spracovaná.

Problematika Rakúska ako pomocného záujmového priestoru československej vojenskej rozviedky, ktorou sa zoberá monografia, doposiaľ nebola spracovaná. Autor na základe rozsiahleho archívneho výskumu sprístupňuje nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti témy, ktoré boli pred rokom 1989 tabuizované. Monografia je rozdelená na niekoľko kapitol, ktorých text je vhodne doplnený mapkami, fotografiami a schémami ilegálnych prechodov na územie Rakúska. Autor poukazuje na význam územia Rakúska, z ktorého vojenskí stratégovia Varšavskej zmluvy nevylučovali extrémny scenár útoku časti vojsk NATO proti tzv. východnému bloku. V monografii sú analyzované rôzne generické scenáre, ktoré vypracovali spravodajskí analytici Spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA. V ďalších kapitolách je riešená problematika mimoriadne náročných úloh výstavby agentúrnej siete, legálnej a nelegálnej rezidentúry na území Rakúska, plnenia informačných požiadaviek a náborovej činnosti. Autor poukazuje tiež na rozsiahle spektrum špecifickej činnosti príslušníkov strategického a operačného agentúrneho prieskumu, zmiešanej rezidentúry „Průsek“ a agentúrnych prostriedkov pôsobiacich v záujmovom priestore Rakúska.

Na základe archívneho výskumu autor v monografii analyzuje problematiku pokusu o spoločenskú reformu v Československu, jej násilné prerušenie vojenskou intervenciou v auguste 1968 a úplnú likvidáciu v tzv. normalizačnom období s akcentom na Slovensko a slovenskú spoločnosť. Zaoberá sa postavením Slovenska vo vojensko-strategických plánoch Varšavskej zmluvy, pojanuárovým politickým vývojom a jeho ohlasom v armáde, prípravou operácie Dunaj, priebehom samotnej vojenskej intervencie a okupácie Slovenska, stabilizačným procesom spoločnosti, normalizačným programom a jeho vojenskými aspektmi v slovenských podmienkach. Problematiku uzatvára plánmi zneužitia armády proti tzv. vnútornému nepriateľovi. Napriek limitom stupňa utajenia dôležitých archívnych dokumentov autor približuje viaceré menej známe vojensko-strategické dôsledky a súvislosti daných historických udalostí. Textovú časť dopĺňajú fotografie, schémy a dokumenty približujúce konkrétnu atmosféru daného obdobia.