Katarína Zavacká Livres

Monografia sa zameriava na celé spektrum právnych foriem perzekúcií na slovensku v období 1938 - 1945, presnejšie do nástupu ľudákov k moci prostredníctvom protiústavného vyhlásenia autonómie Slovenska po pád ich režimu s koncom druhej svetovej vojny. Text je členený chronologicko-tematicky. Táto štruktúra umožňuje nielen sledovanie dynamiky postupného zavádzania nových prvkov do právneho systému, ale i ďalších procesov, napríklad pokusov o nové spôsoby využitia už jestvujúcich starších právnych noriem. Sleduje tiež ad hoc narážania na parciálne prekážky vo forme mnohých recipovaných demokraticky formulovaných noriem, ktoré bolo treba priebežne meniť alebo zdôvodnene obchádzať.

Monografia Politické trestné činy pred Slovenským najvyšším súdom v rokoch 1939 – 1944 analyzuje prispôsobovanie sa tejto inštitúcie zmeneným politickým podmienkam pod vplyvom novej, nedemokratickej vládnucej elity – ľudákov. Jej hlavným prameňom sú publikované rozsudky v prípadoch, ktoré boli podľa platných zákonov klasifikované ako „politické“, a stali sa rutinnou súčasťou konania pred trestnými súdmi. Súbežne však nový režim zaviedol i možnosť internovať a zaraďovať na nútené práce, a to bez vyšetrovania a bez riadneho procesu. Týkala sa osôb, ktoré boli označené za „protištátne“. Podľa dostupných dát bolo v sledovanom období na Slovensku za politické trestné činy uväznených prinajmenšom 3 595 osôb, a minimálne ďalších 3 100 prešlo koncentračným táborom v Ilave.

Zborník materiálov z vedeckej konferencie v Bratislave 10.4.1996, doplnený o spomienky perzekvovaných osôb.

Autorka vysvetľuje právnohistorický kontext obmedzovania vybraných ústavných a občianskych slobôd, zvlášť slobody prejavu, tlače a práva na informácie v počiatočnom období ľudáckej vlády na Slovensku. V úvode analyzuje dedičstvo právnych úprav rakúsko-uhorskej a medzivojnovej československej cenzúry. Následne skúma dopad politickej regulácie médií v novej realite podriadenosti nacistickému Nemecku, so zvláštnou pozornosťou k obmedzeniam akademických slobôd a slobody vedeckého bádania a výučby. V záverečnej kapitole sleduje dobudovanie aparátu na ovládnutie informačného priestoru, ako poštová cenzúra, zákaz dovozu periodík, zabavovanie rádioprijímačov, trestanie šepkanej propagandy, podporovanie udavačstva a pod. Publikácia rozširuje poznanie procesu vzniku a upevnenia ľudáckych mocenských štruktúr v rokoch 1938 – 1941.

Publikácia s názvom "Ulica pomenovaná po Jozefovi Tisovi? Vysporiadalo sa Slovensko s tragickou minulosťou?" zhŕňa informácie o politickej činnosti Tisa, podáva právnický pohľad na to, či ho možno považovať za vojnového zločinca. "Dochádza k záveru, že áno," ozrejmil Hlavinka. A približuje tiež vývoj kauzy a závery vo vzťahu k ulici."Cieľom publikácie je v prvom rade poukázať na tento absurdný, podľa nášho názoru protiprávny, stav a po druhé poskytnúť tým, ktorí sa o tento problém zaujímajú základné informácie. My sme išli cestou stručnosti, vecnosti, zhrnutia nepriestrelných jasných a dávno známych faktov a máme záujem, aby každý, kto po publikácii siahne, veľmi rýchlo videl historické alebo aj právne dôvody, prečo ulica pomenovaná po Tisovi je absurdnosť a nezmyselnosť," dodal Hlavinka. Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR podal v septembri 2022 žalobu na žilinský krajský súd pre názov Ulice Dr. Jozefa Tisu v obci Varín. Urobil tak po tom, ako obecné zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora, ktorý navrhol zrušiť alebo zmeniť názov ulice pomenovanej po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Koncom októbra 2022 sa k premenovaniu ulice uskutočnilo aj referendum, ktoré skončilo ako neplatné.

K ústavnímu vývoji v českých zemích a na Slovensku v letech 1938–1948. Studie, komentované dokumenty.