Žofia Lysá Livres

Prezentovaná publikácia sa popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského , sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitnosťou uhorského mestského vývoja, ktorú treba vyzdvihnúť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti - slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu. Pohľad na slovenské a sčasti maďarské mestá doplňujú dve kapitoly venované mestám v Čechách a na Morave. V rozsiahlej úvodnej stati sa čitateľ má možnosť oboznámiť so všeobecným vývojom stredovekých miest zasadeným do európskeho rámca a tiež s vývinom historiografického pohľadu na ne.

Smrť človeka má od nepamäti svoj biologický, právny, etický, duchovný, kultúrny, spoločenský aj individuálny rozmer. V prírode tvorí prirodzenú súčasť kolobehu života. Kniha je určená tým, ktorých zaujíma, ako sa ľudská spoločnosť vyrovnávala s touto najzákladnejšou istotou existencie. Skúma rituály, filozofické, náboženské, právne a umenovedné predstavy o smrti a posmrtnom živote a porovnáva ich s dnešným vnímaním konca života. Jej cieľom je nielen sprostredkovať, ako ľudia v stredoveku zomierali, ale aj ako so smrťou žili. Hľadá odpoveď na otázku, čo sme stratili a čo sme získali v spôsobe, akým sa dnes vyrovnávame so smrťou – a či by sme sa od minulých generácií predsa len nemohli niečo naučiť. Smrť vyvolávala a dodnes vyvoláva strach, úzkosť, úžas, ale aj zvedavosť a nutnosť hľadať odpoveď na základnú otázku: čo je zmyslom života?