Èduard Vladimirovič Špol skij Livres

Historický román o císaři Josefovi II. Je možné udělat miliony lidí šťastnými rychle, bez lásky a často i proti jejich vůli? Tuto otázku si pokládá nový historický román situovaný na konec osmnáctého století, v předvečer Francouzské revoluce. Císař Josef II. roky čekal na smrt své matky Marie Terezie. Hned po jejím skonu začal netrpělivě uskutečňovat svůj sen o spravedlivé vládě. Horečnou sebezničující prací chtěl zapomenout na své osobní neštěstí a nedostatek lásky. Kniha odkrývá bolestné soukromí mladého panovníka až k jeho předčasnému tragickému konci. V poutavém románu nahlédneme do života panovníků v Evropě, nejvyšších církevních hodnostářů i chudých vesnických kněží, josefínských osvícenců, reformátorů a spisovatelů, kteří probouzeli národní vědomí.

So zámerom popularizovať' technický pokrok medzi mládežou napísal A. Hykisch Kamarát Čipko (1989) pre najmladších čitateľov.

Sprievodca globálnym myslením. Energetická kríza, jadrové ohrozenie, globálne oteplenie. Globálne problémy. Týkajú sa nás vôbec? Globalizácia... Požehnanie, či skaza? Čaká nás konflikt civilizácií? Čo to všetko znamená pre malú krajinu akou je Slovensko? Kam vlastne patríme? S kým máme ísť? Dá sa tomu všetkému rozumieť? Čo znamená globálne myslenie? Vydanie prvé

Píše sa rok 1906. Na kniežací dvor v Sofii prichádza mladý Slovák Anton H. z Horehronia. Bulharsku vládne Ferdinand z rodu Sachsen-Coburg-Gotha - jedna z najkurióznejších postáv európskych panovníckych rodov, vzdelaný estét, katolík, okultista, bisexuál, prefíkaný politik, ale aj uznávaný prírodovedec, zberateľ. Coburgovci, dedičia uhorského rodu Koháriovcov, boli úzko spojení so Slovenskom, kde mali väčšinu svojich majetkov. Ferdinand, neskorší bulharský cár, mal osobitne srdečný vzťah k Slovensku, jeho obľúbenej oáze oddychu a poľovačiek. Sledujeme rušné osudy protikladnej dvojice – elitného panovníka a jeho horehronského pobočníka. Prenikáme do najintímnejších zákutí ich životov, zdieľame s nimi chvíle úspechu i osobných tragédií.

Historický román zobrazuje koniec 18. storočia, keď vo Francúzsku vrcholí revolúcia, vedúca k popravám kráľa a kráľovnej, a narastajú teror a násilie. V Habsburskej ríši po Jozefovi II. nastupuje jeho brat Leopold II., ktorého smrť (možno vražda) privádza na trón mladého Františka. Ten sa rozhodne zabrániť revolúcii a „bezhlavému času“. Mladý panovník však čelí rozsiahlemu sprisahaniu a pokusu o prevrat, pričom revolucionári sa snažia ohroziť jeho život. Román sleduje zápas konzervatívneho vládcu a polície s revolucionármi vo Viedni a Uhorsku, kde vodcom sprisahania je opát Martinovič a jeho spolupracovníci, vrátane Slovákov. Atmosféra tajných spoločností a zahraničných agentov sa prelína s osudmi slovenských osvietencov okolo Antona Bernoláka v Trnave. Aké ťažkosti a radosti prežívajú obyčajní ľudia počas tohto „bezhlavého času“? V románe sa striedajú osudy postáv z Trnavy, Prešporku, Budína, Viedne, Prahy, Paríža a Lyonu, pričom sa objavujú paláce, kláštory, tlačiarne a súdne siene. Nástup neúcty k ľudskému životu a rozkladu hodnôt sa dotýka aj súčasnosti. Autor varuje, že „bezhlavý čas“ možno prekonať len vzájomným porozumením a návratom k rozumu.

V historickom románe Trinásta hodina, voľnom pokračovaní románu Majster M. S., sleduje autor osudy ľudí v stredovekej Banskej Štiavnici dvadsať rokov po Šebastiánovej smrti. Do našich krajín vstupujú reformační kazatelia z Nemecka a humanistickí učenci z Talianska, z Balkánu sa priamo do srdca Uhorska valia osmanskí Turci... Na obálke je použitá maľba majstra M. S.: Krížová cesta

Poviedky v tejto knihe pôsobia na prvý pohľad ako cestopisné črty. Čítajú sa ľahko, čarovne, strhujúco. Cestovateľské skúsenosti autora a vzrušivosť, ktorá z nich sála, sú však iba zdanlivým dojmom. Hykischove príbehy sú totiž predovšetkým samotárskym hľadaním istôt života v živote každého z nás. Miestami takmer márquézovsky tajomné a vizionárne hľadanie človeka v prítomnosti alebo minulosti, v cudzine alebo doma, je prekonávaním nerealizovateľných túžob a pokušení človeka, strachom z ponúkaného, no zároveň a možno práve preto, najvyšším stupňom poznania...

Cestopisné zápisky slovenského spisovateľa z ciest po Číne a Severnej Kórei. Letenka Bratislava - Moskva - Peking stála 12 900,- Kčs. Jedna. Tam. Treba sa dostať aj späť. A navyše dvaja. Traja. Aj Peter má právo vidieť svoju sestru. Vlakom by to bolo podstatne lacnejšie. Diaľkové vlaky Moskva - Peking premávajú trikrát do týždňa. Cesta trvá sedem dní. Osem nocí. Vo vlaku. Lenže to je štvrtina času našej dovolenky. Podnikavý československý človek vymyslel iné kombinácie. Zo záhadných dôvodov sovietsky Aeroflot inkasuje za letenky do Pchjongjangu podstatne menej ako do Pekingu. Niečo okolo tri a pol tisíca korún. Odtiaľ sa potom ide vlakom. Dvadsaťštyri hodín. Za tisícku. Lenže tie vlaky idú iba trikrát do týždňa. Musíte stráviť v Kórei dva-tri dni...