Branislav Malík Livres

Predkladaná publikácia sa pokúša pomenovať symptómy a jednotlivé kroky civilizačného odumierania. Západ zaniká a zaniká skôr, ako je predppokladaná doba jeho prirodzenej životnosti, t.j. skôr, ako sa naplno rozvinuli sebadeštruktívne mechanizmy inherentne obsiahnuté v jeho podstate. Nezaniká však preto, že neobstál v konkurenčnom prostredí iných kultúr či civilizačných okruhov. Zaniká preto, že sa stal obeťou svojho vlastného úspechu. Človek v protismere. (Ne)miesto človeka vo svete. Posledné dejstvo stretu civilizácií. Človek v područí non humans. Trh a jeho neprekročiteľné limity. Ambivalentná povaha ľudských snov. Tisíc smrtí, ale iba jeden život. „Protiprirodzenosť ľudských práv“. Ako porozumieť sebe samým. Občan v ohrození. Súčasná identitárna kríza. Radikalizácia radikalizmu. Čo nás spája s inými. (Etika pre súčasný svet). Publikácia je určená študentom spoločenských vied a pracovníkom vedeckých inštitúcií s humnitárnym zameraním a širokej čitateľskej verejnosti.

Publikácia predstavuje sociálnu filozofiu v zornom poli jej možného využitia v edukačej praxi. Jej cieľom je: – poukázať na špecifiká filozofického prístupu k skúmaniu spoločnosti a sociálnych javov, – lokalizovať sociálnu filozofiu v rámci vied o spoločnosti, – predstaviť hlavne problémové okruhy, ktorými sa sociálna filozofiazaoberá, – tematizovať sociálne ideály a hodnoty orientujúce ľudské sociálne a politické aktivity v priebehu ľudských dejín, – oboznámiť jej čitateľov s možnými spôsobmi a metódami konceptualizácie sociálnej skutočnosti a so špecifikami, ktoré je nutné pri jej konceptualizácii zohľadniť, – poukázať na jej presahy do iných sfér ľudskej teoretickej a praktickej činnosti a na možnosti operacionalizácie ňou spravovaných poznatkov a metód na občiansku každodennosť.

Informačne obsažná, ale pritom prehľadne a zrozumiteľne napísaná publikácia sa pokúša priviesť čitateľa na stopu odpovede na odvekú ľudskú otázku Kto sme, odkiaľ prichádzame, kam ideme. Autor v nej kategorizuje obsiahlu bázu poznatkov o človeku, pochádzajúcich z arzenálu širokého spektra vedných disciplín a názorových prúdov filozofického myslenia. Výsledkom uvedenej inventarizácie a katalogizácie relevantných antropologických dát a poznatkov však nie je ich hierarchicky budovaný systém, ani pokus o ich syntézu do určitej ucelenej antropologickej koncepcie, ale nájdenie základných štruktúrnych elementov a významových jednotiek, z ktorých sú tieto obrazy a koncepty človeka utvárané. Tým, že autor v uvedenej práci uplatnil viacero klasifikačných prístupov, vytvoril zároveň aj špecifický pojmový raster, umožňujúci zachytiť väčšinu reprezentatívnych výpovedí archivovaných v dejinách antropologického myslenia od najstarších čias až po súčasnosť a tým ich dostať aj do inšpirujúcej blízkosti. Publikácia je určená nielen poslucháčom vysokých škôl humanitného zamerania (osobitne pedagogických a filozofických fakúlt), ale aj širšej verejnosti.... celý text

Svet sa dnes zásadne mení. Ak sme pred niekoľkými storočiami začali svetu vtláčať svoju vlastnú ľudskú pečať, dnes sa situácia mení v tom, že niektoré naše výtvory sa osamostatnili a začínajú dnes preberať iniciatívu. Ak sme kedysi menili svet na náš obraz, teraz je to naopak - svet, vrátane nášho ľudského sveta, v dôsledku ich formačného vplyvu stráca ľudské merítka. Určujúcou "prírodnou silou" meniacou tvárnosť sveta sa dnes stávajú médiá, a to aj preto, že sa v nich stretli i dva ďalšie z týchto vplyvov - technika a ekonomické výmenné štruktúry (od ľudského sveta emancipovaný trh)...

Obsahom publikácie sú nasledovné témy: - Vymedzenie predmetu pedagogickej antropológie - Proces školovania a jeho základné komponenty - Výchova - základné vymedzenie - Prístupy majpujúce východiskový bod výchovy - Prístupy mapujúce cieľový bod výchovy

Publikácia sa zaoberá možnosťami konštituovania filozofickej antropológie a jej väzbami na niektoré antropologické a filozofické disciplíny. Autor sa pokúša pomenovať úskalia, ktoré tomuto úsiliu stoja v ceste, a tým poukázať aj na príčiny stroskotania doterajších projektov budovania unitárnej teórie človeka filozofickými prostriedkami. Zároveň naznačuje aj východisko z bludného kruhu, v ktorom moderná filozofická antropológia uviazla.