Laco Zrubec Livres

Voľné pokračovanie knihy Poklady zeme.... Autor v knižke popularizuje nevšedné archeologické lokality na Slovensku a v dnešnom maďarskom Blatnohrade (Balatone).

Kapitoly: Samo, Pribina, Koceľ, Mojmír I., Rastislav, Sv. Cyril, Sv. Metod, Svätopluk I. Wiching, Sv. Gorazd Nitriansky, Sv. Naum, Sv. Kliment Sloviensky, Sv. Sáva Macedónsky, Sv. Konštantín Preslavský, Sv. Angelár, Sv. Vavrinec, Slavomír, Predslav, Mojmír II., Svätopluk II., Sv. Bystrík Nitriansky, Sv. Maurus, Matúš Čák Trenčiansky, Dônč, Ján zo Šariša, Ján Literát, Ján Vavrincov, Juraj z Kostolian, Martin Bylica, Ladislav Pongrác, Ján Thurocius, Ján Turzo, Pavol z Levoče, Ján Babtista, Ján Silván, Martin Bosniak, Jan Dernschwam, Florián Franta, Pavol Rubigal, Pavol Kyrmezer, Ján Sambucus, Martin Rakovský, Vavrinec Benedikt, Ján Jessenius, Ján Bocatius, Eliáš Láni, Tomáš Bosniak, Ján Filický.

V knihe próz Staronitrianske tragédie (1995) Laco Zrubec spojil archívne reálie a historické skutočnosti do reťazca fabulačne napínavých príbehov.

Laco Zrubec je verejnosti známy ako autor literatúry faktu a publicista. Môže sa pochváliť celým radom kníh, napríklad krátkymi úsmevnými príbehmi Rozbité okná, románom o poslednom mohykánovi gýmešského (jeleneckého) panstva grófa Karola Forgáča Gýmešský hárem, historickým románom Žofia Bosniaková, románom z obdobia okupácie Slovenska v rokoch 1938 - 1948 Starý kocúr, úsmevným románom o rozvadených susedoch Hanba, dielom Slávni Slováci sveta, historickým románom z obdobia tureckej expanzie Mohamedán z Ďarmôt... V historickom románePosledný hriech ho opäť zaujíma "duša udalostí". Zaoberá sa osudmi A. Pecháňa, ktorý z Ilavy odchádza do Budapešti a podieľa sa na pomaďarčovaní Slovákov.

Všedný život sa skladá zo sedemnástich až dvadsiatich tisícov nevšedných, jedinečných dní – každý z nich zažijeme len raz. Prvú hodinu nášho života si pamätajú tí, ktorí stáli pri našej kolíske. My túto časomieru nosíme v sebe z rozprávania iných. Nikto z nás si zrejme nebude pamätať ani tú poslednú hodinu – ak áno, odnesieme si toto tajomstvo na boží súd. Tam sa rozhodne. Do série poviedok vtesnal známy publicista a literát svoju bohatú životnú skúsenosť.

Román z obdobia maďarskej okupácie Šurian (1938), v ktorom autor na postave dôstojníka maďarskej armády slovenského pôvodu a jeho erotických a majetkových dobrodružstiev vykresľuje kruté obdobie horthyovskej vlády a maďarizačných násilníckych praktík na slovenskom obyvateľstve.

Žofia Bosniaková je umeleckou výpoveďou o šurianskej rodáčke, ktorá sa napriek ťažkému životnému osudu usilovala o zlepšenie sociálneho postavenia svojich poddaných na hornom Považí. V okolí Šurian, Ostrihomu, Prešporka a Nitry sa verejne povrávalo, že chýrny vojvodca Tomáš Bosniak schováva vo svojej rodnej kúrii dcéru–krásavicu. Už vtedy pätnásťročnú Žofku každý obdivoval. Sedemnásťročná sa vydala za vtedy štyridsaťročného Michala Šeréniho, ktorý však krátko po svadbe zomrel a Žofia sa vrátila do rodičovskej kúrie. Na jar 1627 Turci dobyli Komjatický hrad a ich vojsko sa valilo na Šurany. V pravej chvíli prišiel na pomoc s vojskom Fraňo Vešeléni, odchovanec trnavskej univerzity, a rozhodol bitku. V roku 1629 sa na príhovor, ale aj na naliehanie arcibiskupa Petra Pázmaňa Žofia vydala po druhý raz. Jej manželom sa stal Fraňo Vešeléni, neskorší palatín Uhorska.

Životopisný román o Žofii Bosniakovej. Kniha obsahuje 16 strán čb obrazovej prílohy. Krásavica zo Šurian - svätica zo Strečna. Päťnásťročnú Žofiu každý obdivoval. Dievčatá na pažiti pri Mlynárovej lúke ju vyčkávali vždy ako princeznú. Hoci najradšej chodievala s otcom na Šuriansky hrad, zavše sa v podhradí - neďaleko Janoseku - hrávala sa s rovesníčkami na schovávačku, alebo s nimi plietla vence z púpav a šantila. Chlapci sa do dievčenských hier neplietli a Žofia s kamarátkami ich ani nevyhľadávali. O Žofii sa hovorilo, že je ozdobou Šurian...

Príbeh o kráľovi, ktorý sa neoženil. Otvoril na hrade červený salón, do ktorého chodila šľachta a stará dohadzovačka dohliadala, aby tam nechýbali pekné, mladé dievčatá.

Biografia slávnej hollywoodskej herečky nemého filmu, ktorá sa narodila vo Vojčiciach, obci nachádzajúcej sa na Zemplíne.