Hana Ponická Livres

Osudy tejto knihy sú pohnuté tak, ako osudy autorky samotnej. Nakoľko v období takzvanej normalizácie neprejavila najmenšiu ochotu k servilnosti voči režimu, stratila postupne všetky možnosti publikovať. Prišlo to až tak ďaleko, že bola súdená v poslednom politickom procese v bývalej ČSSR známom pod názvom Proces s bratislavskou päťkou (Čarnogurský, Kusý, Selecký, Maňák, Ponická). Lukavické zápisky popisujú udalosti po vzniku hnutia Charta 77 a literárne pútavým spôsobom opisujú prenasledovanie odporcov režimu a boj s „vnútorným nepriateľom“. Exilové vydání. Doslov Martin Šimečka a Ján Benko. Obálku s použitím obrazu Juro Mikuše navrhla Barbora Munzarová.

Prvý diel veselých príbehov korkového panáčika, ktorý svojou bezprostrednosťou očaril už celé generácie detí. Krok za krokom sa Štoplík zoznamuje nielen s deťmi, ale i so zvieratkami, kvetinkami, hračkami a zažíva také dobrodružstvá, až sa malému čitateľovi zatajuje dych. Štoplíka v námorníckej čiapke a modrých nohavičkách, kamaráta, ktorý sa zmestí aj do vrecka, si pritom poľahky môže urobiť každé dieťa samo. Stačí mať obyčajný korkový štoplík a farebný papier.

V druhej knihe o Štoplíkových neobyčajných dobrodružstvách sa stretneme s malým nezbedníkom už ako s prvákom. Spočiatku má zo školy obavy, lebo štvrták Fedor ho postrašil, že v škole sa počas vyučovania nesmie ani muknúť, čo je pre radorečného Štoplíka ten najhorší trest. Čoskoro však pochopí, že Fedor preháňal a opäť sa zapletie do každého huncútstva. Odkľaje spolužiaka Radka, ktorý stále mlčí, prinúti smutného leva Tartasa, aby žral, dostane sa do víchrice, ktorá ho zanesie až na Skalnaté pleso, naučí sa lyžovať ako šampión a z hvezdárne oznámi do časopisu Naše deti aj predpoveď počasia. Tým však Štoplíkove dobrodružstvá nekončia. Kým sa skončí školský rok, zažijete s ním ešte veľa veselých príhod.

Pôvabná knižka s dojímavým príbehom, v novom spracovaní, ktorá zaujme všetky vekové kategórie.

Krehká literárna reportáž zachytáva vzťah spisovateľky k významným osobnostiam slovenskej literatúry dvadsiateho storočia. Útla spomienková próza Hany Ponickej je založená na osobnej skúsenosti a pozostáva z troch hlavných prác. Začína Ábelovským domom, pokračuje dokumentárno-beletristickou knihou Janko Novák a končí autobiografickým dielom Lukavické zápisky. Spomienka na Boženu Slančíkovú-Timravu je osobným príbehom Hany Ponickej, ktorá bola ako mladé dievča fascinovaná osobnosťami Boženy Němcovej a novohradských autoriek E. M. Šoltésovej a Boženy Slančíková-Timravy. Príbeh sa odohráva v dvoch časových líniách; prvá zobrazuje martinskú gymnazistku, ktorá sa so svojím otcom vyberá za svojím literárnym idolom, sedemdesiatročnou spisovateľkou. Po rokoch sa vracia do Ábelovej v rodnom Novohrade ako mladá žena a matka po smrti Timravy, aby zhodnotila vlastné zážitky v prostredí, kde Timrava žila. Drsná krása novohradskej planiny je umocnená rázovitými Ábelovčanmi, ktorí milujú svoju "kišasonku" a ich dobrosrdečný humor. Autentické postrehy a atmosféru Timravinho života dopĺňajú rodinné fotografie a dosiaľ nezverejnená korešpondencia Hany Ponickej s Boženou Slančíkovou-Timravou.

Príbeh sa odohráva na konci 17. storočia v dobe rakúsko-tureckej vojny, kedy je náš hrdina priletivejšou tureckou guľou rozpolený na časť dobrú a zlú, a tak je mu súdené zažiť opäť mnoho dobrodružstiev.