Milan Vranka Livres

Vo sviežej Stejskalovej a Vrankovej knihe spoznávame horolezectvo nielen súčasné, ale i pravdivé a príťažlivejšie.

V lete 2013 pakistanskí teroristi prepadli základný tábor pod Nanga Parbatom a zastrelili v ňom jedenásť ľudí. Boli medzi nimi aj slovenskí horolezci Anton Dobeš a Peter Šperka. Ján Matlák a Vladimir Švancár sa stali na jeseň 2014 obeťami cyklónu Hudhud, keď jedna z lavín zasypala základný tábor pod Dhaulágirí. Nové príbehy Milana Vranku z Nanga Parbatu a Dhaulágirí sú doplnené o rozšírené črty Vladimíra Plulíka a bratov Pavla a Ondreja Pochylých z knihy Koniec Pavúkov v Tatrách. Za čo sedel a aký bol Pavúk za mrežami?

Kniha je bohato ilustrovaná farebnými fotografiami, ktorých autormi sú mnohí poprední slovenskí himalájisti. Nechýbajú ani všetky existujúce vrcholové zábery Slovákov na najvyšších končiaroch sveta. V záverečných bohatých štatistikách čitateľ nájde okrem iného aj fotoportréty a predstavenie všetkých 159 účastníkov na osemtisícovky zo Slovenska zo 66 expedícií. V knihe sú publikované aj všetky vydané expedičné pohľadnice, odznaky a vlajky. Jedna kapitola je venovaná aj expedíciám na nižšie ako osemtisícové himalájske štíty.

V minulosti sa objavili tituly zachytávajúce výstupy či pokusy slovenských a českých horolezcov dosiahnuť osemtisícovky, komplexný knižný záber však chýbal. Zaplniť biele miesta sa darí novému knižnému titulu Od Gašerbrumu po Everest od autora Milana Vranku, ktorý zachytáva celú históriu slovenského a českého himalájskeho pôsobenia na osemtisícovkách od roku 1969, keď sa uskutočnila prvá tatranská výprava na Nanga Parbat, až po poslednú v roku 1995. Pred čitateľmi ožívajú príbehy Fialu, Orolína, Psotku, Kriššáka, Demjána, Justa, Božíka, Štěrbovej, Becíka, ale aj Rakoncaja, Stejskala, Sulovského a ďalších. Text je členený podľa jednotlivých osemtisícoviek a usporiadaný od najnižšej (Gašerbrum II) po najvyššiu (Mount Everest), na ktorú smerovali výpravy najčastejšie, až deväťkrát. Na záver sú prehľady a štatistiky či miniprofily aj s portrétmi 34 horolezcov, ktorí dosiahli osemtisícový vrchol, ale aj tých dvanástich, ktorí sa nevrátili.

Zcela nové, aktualizované a doplněné vydání velmi úspěšné knihy o slavných slovenských a českých horolezcích, které spojovala láska k horám a horolezectví. Bohužel spojila je i smrt, kterou našli předčasně ve svých milovaných horách. Za všechny jmenujme následující slavné a zásadní osobnosti československého horolezeckého sportu: Ivan Bortel v peruánskych Andách, Milan Kriššák a další záchranáři po havárii vrtulníku ve Vysokých Tatrách, Jozef Psotka na Everestu, šest Slováků pod lavinou na Pamíru, tři po pádu na Pumori, Juraj Kardhordó na Manaslu, Jindro Martiš pod Annapurnou, Pavel a Ondrej Pochylí – známí Pavouci, našli smrt ve Vysokých Tatrách, Karel Jakeš v Belianskych Tatrách, Vladimír Plulík na Broad Peaku. V knize najdete i osud Vlada Štrby, který se pokusil dosáhnout vrcholu Everestu Boningtonovou cestou a zemřel při sestupu. Všichni jmenovaní i mnozí další zaplatili nejvyšší daň za své sny. Za sny, které nejenom snili, ale i uskutečňovali...

Přestože naše hory jsou v porovnání s cizokrajnými velikány směšnými kopečky, má české horolezectví ve světě překvapivě dobrý zvuk. Neexistuje jediná významná hora, na kterou by si naši horolezci netroufali, jediné pohoří, do něhož by se nepustili, ať už se jedná o mediálně známý Himálaj nebo třeba o méně proslulý Karakoram. Tahle unikátní knížka (a její autor) jsou tady proto, aby do detailu zmapovali veškeré výkony českých horolezců na osmitisícovkách. Začneme od první výpravy na Nanga Parbat v r. 1969, budeme pokračovat přes expedici na Mount Everest r. 1991 a skončíme u nejnovějších výstupů uskutečněných nejen v posledních letech, nýbrž přímo v posledních měsících, konkrétně v červnu 2004! Seznámíme se s horolezeckými legendami, jako jsou třeba pánové Rakoncaj, Sulovský, Stejskal, Nežerka, Šilhán? S nimi se vydáme na vrcholy K2, Kančendžongy, Annapurny, Makalu a dalších ?střech světa?, abychom alespoň pomyslně doputovali do míst, na kterých už jejich zásluhou zavlála česká vlajka.

Keď v roku 1975 veľká britská expedícia vyliezla v ťažkej juhozápadnej stene Mount Everestu (8848 m) novú cestu expedičným štýlom s použitím kyslíkových fliaš, množstva materiálu a s pomocou Šerpov, jej vedúci Chris Bonington vyhlásil: „Vyliezť túto cestu alpským štýlom je nereálne!“ A výzva bola na svete. Písal sa 17. október 1988. Štvorica špičkových slovenských horolezcov Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just preliezla juhozápadnú stenu Mount Everestu až na Južný vrchol alpským štýlom. Just potom vystúpil sám aj na hlavný. Svetový výkon z kategórie prelomových! Na zostupe však všetci štyria zostali nezvestní... Autor Milan Vranka s odstupom vyše dvadsať rokov od tragédie sa zahĺbil do starých novinových článkov, listov z expedície, expedičných denníkov, postrehov či prepisov vysielačkových rozhovorov a prerozprával celý tento dramatický príbeh. Príbeh o jednom obrovskom himalájskom sne a ešte väčšej tragédii. Kde sú ich hroby, sa už asi nikdy nedozvieme. To však neznamená, že ľudia na nich zabudli. Kniha Nezvestní z Everestu je jednou zo spomienok na nich. Zachytáva ich na tej poslednej akcii takých, akí boli. Autor na záver predstavuje každého zo štvorice nezvestných horolezcov aj očami ich najbližších rodinných príslušníkov, ale aj priateľov a spolulezcov.

Dotyczy tragicznej wyprawy na Mount Everest w 1988 r. słowackich wspinaczy Dušana Becika, Petra Božíka, Jaroslava Jaški, Jozefa Justa.