Dagmar Smreková Livres

Dlho očakávaná kolektívna publikácia Dejiny sociálneho a politického myslenia je určená nielen pre študentov humanitných odborov, ale tiež pre tých, ktorých zaujíma vývoj sociálno-politických ideí a prúdov od antiky po dnešok, nevynímajúc kontext čínskeho a islamského uvažovania o spoločnosti. V 46 kapitolách predstavujú jednotliví autori všeobecné charakteristiky myslenia určitých dejinných období, podrobnejšiu analýzu myslenia konkrétnych filozofov či významné ideové prúdy formujúce spôsob uvažovania o spoločnosti. Zjednocujúcim podtextom celej publikácie je hľadanie odpovedí na otázky Čo je spoločnosť? ; Prečo je dnes štát kľúčovou formou organizácie spoločnosti? ; Ako sa vykonáva moc v globalizujúcom sa svete? , ktoré sa v rámci postupného odhaľovania vývoja sociálno-politického myslenia a dejinných súvislostí čitateľovi vynárajú.

Táto monografia bola napísaná v rámci projektu "Civilizačno-kultúrne procesy v transformujúcej sa slovenskej spoločnosti", ktorý koordinuje Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.Uvažovanie autorov o filozofických problémoch dnes na Slovensku.

Práca vychádza z presvedčenia, že odpustenie má nielen náboženský, ale aj svoj vlastný filozofický príbeh. Je pokusom aspoň sčasti zachytiť filozofický príbeh odpustenia a na základe analýzy a porovnania najdôležitejších filozofických koncepcií odpustenia po udalosti holokaustu hľadať odpoveď na otázky: Čo je odpustenie?, Aké sú jeho možnosti?, Kde sú jeho limity? Časť autorov pripúšťa možnosť pripisovať odpusteniu určitý právny, respektíve politický význam v záujme politického či spoločenského zmierenia. Proti tejto predstave práca obhajuje chápanie odpustenia nie ako inštitucionálneho, ale ako osobného vzťahu medzi odpúšťajúcim a tým, komu má byť odpustené, pričom má ísť o výnimočné, nie každodenné gesto.

Jadrom práce je analýza statusu, povahy a predmetu podnikateľskej etiky na jednej strane a enviromentálnej etiky na strane druhej, doplnená poukázaním na väzby medzi životným prostredím a svetom podnikania. Zároveň sa autorky zamýšľajú nad otázkou, akú nádej na presadenie v praktických ľudských záležitostiach majú disciplíny zdôvodňujúce starosť o morálne hodnoty vo sférach, kde sa individuálne a spoločenské dobro či súkromné a verejné záujmy nezriedka dostávajú do konfliktu.

Predmetom tejto práce je skúmanie vybraných etických pojmov a ich dvojznačnosti či viacznačnosti. Termíny ako zodpovednosť, neresť, odpustenie, autenticita, spravodlivosť a uznanie sú bežnou súčasťou jazyka, avšak často ich používame bez rozlíšenia významových rovín. Na otázky ako „Čo je zodpovednosť?“ nemožno odpovedať jednou definíciou, pretože ide o pojmy relevantné pre právo aj etiku, pričom každý z nich sa reflektuje z viacerých zorných uhlov. Etický subjekt je zodpovedný nielen za svoje činy, ale aj za druhých, pričom táto zodpovednosť má predzmluvný základ v záväzkoch, ktoré nie sú predmetom vyjednávania. Pojem uznania, opierajúci sa o Hegelovu filozofiu, je dnes považovaný za podmienku utvárania sociálne spravodlivej spoločnosti. Odpustenie je často asociované s prepáčením a ospravedlnením, no v skutočnosti zahŕňa dve odlišné formy etického vzťahu. Neresť, zvyčajne vnímaná negatívne, môže mať aj pozitívnu konotáciu. Termíny morálka a etika sú takisto zamieňané, čo vedie k významovej konfúznosti. Autorky ukazujú, že zohľadnenie polysémickosti etických pojmov je kľúčom k lepšiemu porozumeniu našej etickej skúsenosti a napätiu v týchto termínoch, ktoré naznačuje ich dynamickosť a hranice medzi jednotlivými významovými aspektmi.

Vydarený pokus o teoretické rozpracovanie kategórie cnosti a o predstavenie jednej línie v rámci súčasného etického myslenia.