Oleksandr Myched Livres

When everyday life becomes a state of emergency, how can yesterday’s words suffice?‘We were so happy and didn’t know it…’A thirty-three-year-old writer lives in a quiet European suburb with his wife and his dog. His parents have bought an apartment nearby. On weekends they go out for brunch, cook and see friends. Life is good; it is normal. Then the invaders come.The Language of War is about what happens when your world changes overnight. When you wake up to the sound of helicopters and the smell of gunpowder. When your home is hit by shells or broken into by gunmen, and you spend another night in a basement-turned-bomb shelter. When, even though you’ve never held a weapon before, you realise the only choice is to fight back. It is about things one can never forget, or forgive.Bringing together Oleksandr Mykhed’s vivid day-by-day chronicles of the invasion of Ukraine with a chorus of other voices – his family, friends in exile, those who have fought and have witnessed unimaginable atrocities – this book is both a record, and a reckoning. Haunting and timeless, it asks how it is possible to find the words to describe a new reality; how you can still make sense of the world when the only language you can speak is the language of war.

Čierne ruky, čierne tváre – len oči z nich žiaria nabielo. A ešte zuby, ak sa práve usmievajú. Tak vyzerajú doneckí baníci, keď vyjdú na svetlo a zažmúria do slnka. Táto kniha rozpráva o tom, aký bol Donbas predtým, než sa stal epicentrom krutej vojny. Oleksandr Myched nás v nej zoberie priamo do čierneho srdca Ukrajiny. Bachmut. Pokrovsk. Konsťantynivka. Severodoneck. Lysyčansk. Dnes hlavné mestá krutej vojny boli ešte donedávna nielen centrami ukrajinského a predtým sovietskeho baníctva, boli aj súčasťou pozoruhodného vesmíru zvaného Donbas. Oleksandr Myched prichádza na východ v roku 2016 vo veľmi zvláštnom období. V Donecku a Luhansku už prebieha vojna a paralelne s ňou aj snahy o čosi ako nový začiatok: východná Ukrajina hľadá svoju identitu, mestá dostávajú nové mená, prichádza mladá generácia. A o invázii, ktorá má prísť o pár rokov, ešte nikto nič netuší. Vo svojej knihe Krv ti s uhlím pomiešam Myched skúma mytológiu baníckych miest, kľúčové postavy regiónu, stereotypy i archetypy. Ukazuje nám, že tento kraj má v sebe oveľa viac než len vrstvu čierneho prachu. Nie je to len Donecká uhoľná panva, je to aj hrdé obyvateľstvo, etnicky a kultúrne rôznorodé, ktoré sa cíti byť silne spojené s Ukrajinou a neuzatvára sa pred Západom. Myched sa vracia do miest, ktoré spoznal počas projektov oživujúcich miestnu komunitu, a ktoré sa dnes spájajú najmä s miestami najtvrdších bojov. Rozpráva sa s bežnými obyvateľmi, baníkmi, ale aj s umelcami a intelektuálmi, ktorí hovoria o svojom detstve, dospelosti a spoločnosti v regióne, ktorý nie je veľmi známy ani v samotnej Ukrajine. Kniha napísaná v roku 2020 je pôsobivou polyfóniou o minulosti a súčasnosti ukrajinského východu. Dnes sa číta ako príbeh o stratenej histórii, ľuďoch a mestách, ale aj ako záznam nekonečnej lásky k svojej krajine.

Knihovna MAČ 02. Krátké a úderné prozaické útvary z pera autora, který předpověděl válku Ukrajiny s Ruskem. Válka se protáhla a přešla do dalšího stadia. Začaly se odehrávat válečné události jiného charakteru — informačního. Kanály mezi sebou soutěžily ve vychytralosti režisérských objevů. Válku bylo možné prohrát, aniž by padl jediný výstřel. Všechny výstřely, všechna krev, kterou vysílali v televizi, to všechno byla kulisa, rekvizita, magie „nového televizního kina“, jak stačili PR agenti vymyšlený televizní svět nazvat. Rozpačití diváci přepínali z kanálu na kanál, aby, podle starého zvyku, z různých reportáží dali dohromady jednu myšlenku. Informační aritmetický průměr. Například když nepřátelští informátoři oznamovali, že se do zajetí dostalo sto vojáků, ale naši horko těžko prokázali číslo třicet, usměvavý divák si z toho udělal závěr, že skutečné číslo kolísá mezi padesáti a sedmdesáti. Všudypřítomní PR agenti tento efekt nazvali „vyjížďka taxíkem“: v případě, že by stanovil cenu taxikář, je od ní vždy třeba odečíst 10–15 jednotek, kdybyste cenu stanovili vy, taxikář by k ní automaticky a s naštváním přihodil ještě 35–40 jednotek.