Ľubomír Podušel Livres

Monografia jedného z najväčších talentov súčasného slovenského sochárstva, Milana Lukáča.

Monografia Michala Jakabčica, rodáka z Klenovca na Gemeri, predstavuje umelca, ktorého začiatky boli sprevádzané hľadaním a prehodnocovaním domácich a zahraničných vzorov. Poučený svetom zostal však sám sebou a maľuje to, čo cíti a vidí básnik. Vytvára obrazy plné snového mysticizmu a pokoja, ktorými nás oslovuje i vyzýva k dialógu. V jeho diele sa predstava napája na realitu a údaje z nej plynúce spája do nových obrazových celkov. Publikácia predstavuje prierez umelcovou tvorbou, približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. Michal Jakabčic patrí k významným osobnostiam moderného slovenského výtvarného umenia. Jeho tvorba sa spočiatku vyvíjala v kontextoch samostatného hľadania, ale i prehodnocovania vplyvov výtvarnej moderny. Na pozadí vlastných skúseností, zážitkov z detstva a prostredia kde vyrastal, jeho histórie a kultúry, dospel k výtvarnému prejavu, ktorý sa dal charakterizovať ako magický alebo poetický realizmus, popretkávaný zvláštnymi symbolmi a baladickou ozvenou slovenskej krajiny. Prostredníctvom takmer 150 reprodukcií ponúka monografia prehľad umelcovej maliarskej tvorby v súhrne celého jej doterajšieho vývinu. Súčasne si kladie za cieľ predstaviť jeho dielo ako osobitý fenomén slovenského maliarstva.

Publikácia slúži ako katalóg k výstave v Galérii Nedbalka.

Hľadanie identity v tvorbe slovenských umelcov sa vždy spájalo s tradíciou a novátorstvom. Tvorba maliara ľudovíta Csordáka sprevádza a spoluvytvára v umení proces, ktorý vyústil po rozpade Rakúsko-Uhorska do novej situácie poznačenej zmenami v spoločenskej a kultúrnej dimenzii slovenského tnika.

ŠTEFAN BOBOTA (1942 Šurany /okr. Nové Zámky/) V rokoch 1956 – 1960 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, v rokoch 1960 – 1966 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení v oddelení monumentálnej maľby (prof. P. Matejka). V rokoch 1972 – 1990 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (docent, katedra maliarstva), poverený vedením oddelenia kresby pre plošné disciplíny (maliarstvo, grafika, reštaurovanie obrazov, neskôr kresby pre architektov a dizajnérov). V rokoch 1997 – 2008 vyučoval na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (docent, poverený vedením Odboru kresby na Katedre architektúry). Venuje sa voľnej tvorbe v oblasti výtvarných disciplín – maľba, kresba, grafika, diela do architektúry, v rámci ktorej experimentoval popri klasických technikách (nástenná maľba, štukolustro, kamenná mozaika, sklenená vitráž) v oblasti nových technologických postupov. Vytvoril sériu obrazov a kresieb, v ktorých nadviazal na odkaz európskeho surrealizmu a prehodnotenie jeho vplyvu vo vlastnej tvorbe. Zučastnil sa na výstave Danuvius 68 (s medzinárodnou účasťou) usporiadanej v Dome umenia v Bratislave. Svoj záujem vo výtvarnej tvorbe sústredil na človeka a jeho stvárnenie spôsobom blízkym výrazovým tendenciám, opierajúcim sa o východiská realizmu v rozpätí tzv. Novej figurácie. Zúčastnil sa na výstavách Situácia II. a Súčasné tendencie v Slovenskom maliarstve (Bratislava, Praha, Varšava). Aplikoval svoje zámery v monumentálno – dekoratívnej tvorbe a výtvarnom dotvorením jednotlivých budov a architektonických celkov. V rámci ateliérových výskumov sa zameral na riešenie formových a ideových problémov maľby, z hľadiska prieniku výtvarného výrazu do života (akceptoval tradície domáceho umeleckého vývinu a jej prehodnotenie v rámci konfrontácie so svetovým výtvarným dianím). Postupne konštitutoval autonómny model tvorby založený na polemike s figuratívnym a nefiguratívnym prejavom. Do jeho centra situoval človeka ako doménu, a cieľ umeleckého posolstva. V maliarskej tvorbe smeroval od realisticky koncipovaných figúr a štylizovaných krajín, k symbolicko – znakovým formám v autentickom tvare monofigurálnych a viacfigurálnych kompozícií. Podielal sa na položení základov novej podoby a výrazovej skladby neo – modernistického, novo – figuratívneho obrazu. Vytvoril niekoľko cyklov komorných a veľkorozmerných malieb, v ktorých uplatnil zmysel pre lyricko – poetickú modeláciu tvaru v štylizovaných skratkách a hutných, pevných formách. Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Umeleckej besedy slovenskej, Spolku výtvarníkov Slovenska, členom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov pri Slovenskej výtvarnej únii. Usporiadal viacero samostatných výstav a zúčastnil sa na mnohých kolektívnych výstavách výtvarného umenia doma a v zahraničí (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Rakúsko, Bulharsko, Srbsko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Kuba a i.).V roku 2020 dostal Cenu Spolku výtvarníkov Slovenska. Pôsobí ako výtvarník v slobodnom povolaní. Žije v Bratislave.

Pozoruhodný súbor drevorezov Paula Gauguina, ktoré počas svojho pobytu na Tahiti objavil Milan Rastislav Štefánik, mal zložité osudy, ktoré dodnes nie sú celkom objasnené. Grafické listy - novotlače týchto drevorezov sa dostali do zbierok niekoľkých slovenských a českých inštitúcií. Skúmanie a sprístupnenie Gauguinových drevorezov zo Štefánikovej pozostalosti bolo pre popredného slovenského historika umenia podnetom na obsiahlu porovnávaciu štúdiu, ktorá si všíma doteraz prehliadané aspekty tvorby francúzskeho génia umenia, maliarov "nový mýtus" tichomorského raja, mnohorako zhmotnený v jeho dielach, a početné ohlasy gauguinovských motívov v tvorbe slovenských i zahraničných umelcov. Bohato ilustrovaná monografia zasväcuje čitateľa do tajuplných okolností, osudov a súvislostí umeleckých diel a ich motívov.