Dej románu mladého vojvodinského autora je zasadený do obdobia po smrti J. B. Tita, cez pád Berlínskeho múru, až po bombardovanie Juhoslávie lietadlami NATO na jar 1999. Štyria rozprávači komentujú nielen aktuálne udalosti, ale sa zamýšľajú nad významom a zmyslom ľudského tvorivého potenciálu, ako aj nad zmyslom ľudskej existencie zoči-voči absurdným spoločensko-politickým pomerom.
Posmrtná maska má v podnázve označenie pikareskný román. Pikareskný román sa najčastejšie vyskytoval v španielskej literatúre 17. – 18. storočia. V posune do súčasnosti sa ironické charakteristiky,paródia na rytiersky dobrodružný román, dostávajú skôr do polohy autoirónie : cez hrdinove dobrodružstvá pri poznávaní sveta sa metaforicky podčiarkujú aj jeho trampoty pri poznávaní seba samého. Hlavná postava, spisovateľovo alter ego, ako moderný nomád putuje po Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Grécku a USA a prostredníctvom výjavov, fragmentov spomienok, zážitkov a predstáv sa pokúša zachytiť zmysel svojho jestvovania. Tento autobiograficko-cestopisný breviár s vlastným rytmom a striedaním poetických a prozaických pasáží je závažným svedectvom o skúsenosti s hraničnou životnou situáciou. Protagonista románu dostane srdcový záchvat, prežije klinickú smrť a keď ho personál pohotovosti úspešne oživí, upadne do kómy. Román predstavuje istý druh konfrontácie so svetom po takejto skúsenosti, dokonca istý druh rekapitulácie doterajšieho života. Sám autor hovorí, že tento text je posmrtná maska, ktorá nebola nikdy odliata a – našťastie – on pred nás predstúpil namiesto nej.
Turnaj hrbáčov Lasla Blaškovića je román vo forme denníka alebo denník, ktorý sa postupne mení na čosi ako dokumentárny román o vzťahu medzi realitou a fikciou. Autor vťahuje do deja reálne postavy zo skutočného života, či už sú to jeho susedia a známi z novosaskej štvrti Podbara alebo osoby z profesioálneho - literárno-umeleckého prostredia.