Peter Šoltés Livres

Predkladaná kolektívna monografia sa sústreďuje na bádateľský doteraz nie príliš frekventovaný jav – korupciu v uhorskej a slovenskej štátnej správe, parlamentných a župných voľbách a celkovo vo verejnom priestore. Autorský kolektív tu mapuje modely a premeny korupčného chovania s dôrazom na ich sociálnu a kultúrnu podmienenosť. Ako ukazujú sondy do problému v časovom rozmedzí 18. - 21. storočia, bola uhorská a neskôr i (česko)slovenská štátna správa klientelizmom a nepotizmom do značnej miery definovaná. Jednotlivé kapitoly sú vystavené prevažne na pôvodnom výskume, bez toho, aby chýbalo solidné metodologické východisko. Zo sveta rodiacej sa uhorskej stoličnej správy behom 18. storočia sa cez vyobrazenú motiváciu, mobilizáciu a manipuláciu voličov radov kortešů a choreografie starostlivo načasovaných a cielených zalitavských korupčných káuz obdobia dualizmu dostávame do 20. storočia. Zrod novéj štátnej formy po Veľkej vojne priniesol zmenu podôb korupčného jednania, obmenili sa i klientelistické siete. Dochádza k masívnym posunom v majetkových vzťahov: pozemková reforma, nostrifikácia podnikov, sanácia bánk – a na všetkom sa priživuje „náš človek“...

Pre pochopenie vývoja každej modernej spoločnosti je potrebné poznať jej politické, ekonomické, intelektuálne a kultúrne elity. Bez vedeckého analyzovania týchto špecifických skupín nie je možné vysvetliť fungovanie rôznych podôb a prejavov moci a jej reprodukcie. Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20 storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu „národných elít“. Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré veľmi často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami. Publikácia je chronologicky vymedzená poslednou dekádou 18. storočia a etablovaním komunistickej diktatúry v Československu v 50. rokoch 20. storočia. Má ambíciu pomôcť čitateľom pochopiť minulé i súčasné vývojové tendencie a je určená odbornej komunite, ale i každému zvedavému a kriticky mysliacemu čitateľovi.

Verejné slávnosti sú kľúčovým nástrojom na reprezentáciu a konštitúciu spoločnosti, definujúc, kto je „náš“ a kto „cudzí“. V monarchiách sa účastníci identifikovali s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, a v demokratických spoločnostiach s historickými osobnosťami a udalosťami. Historici poukazujú na prepojenie religióznych a svetských prvkov, pričom dochádza k sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv. Kapitoly o náboženských, národných a politických festivitách začínajú v druhej polovici 17. storočia, keď sa katolícka cirkev snažila rekatolizovať mestá Uhorska. Biskupské vizitácie sa v 19. storočí transformovali na náboženské slávnosti, ktoré demonštrovali prestíž cirkvi. Protestanti, sláviaci sviatky skromnejšie, využívali verejné oslavy na pripomínanie významných udalostí reformácie. Kniha sa zaoberá oslavami Jána Husa na Slovensku, ktoré slúžili na prezentáciu národnej identity. V rámci slovenského národného hnutia vznikli národné slávnosti a púte na historicky významné miesta. Posledná časť sa zameriava na festivály ako nástroj upevňovania štátnej lojality, pričom uvádza príklady dynastických slávností, osláv prezidenta Masaryka a významných udalostí, ako je založenie prvej Slovenskej republiky.

Etnická a konfesionálna pluralita na Zemplíne, Spiši a v Šariši.

Publikácia "Východná dilema strednej Európy" prináša na vyše 250 stranách kapitoly 17 autorov z Ruska, Českej republiky a Slovenska. Venujú sa v nich premenám vzťahov Ruska a strednej Európy od začiatku 19. storočia až po obdobie po skončení studenej vojny a rozpade ZSSR. Ide o výsledok spolupráce Historického ústavu SAV a Komisie historikov Slovenskej republiky a Ruskej federácie. Knihu vydalo občianske združenie Spoločnosť pre dejiny a kultúru a strednej a východnej Európy v kooperácii s Historickým ústavom SAV. Kniha ponúka čitateľom množstvo informácií o vzájomnej interakcii Ruska s regiónom strednej Európy ako aj o premenách vnímania jeho obrazu a úlohy v európskej a svetovej politike a kultúre medzi obyvateľmi Slovenska. Mnohé problémy sú v nej spracované vôbec po prvýkrát. Slovenská spoločnosť tak má aj touto cestou možnosť, aby sa vyrovnala so svojou slovanskou tradíciou a objektívne zhodnotila jej pozitíva i negatíva. Kapitoly publikácie sú dôkazom, že idea slavizmu nie je ani zďaleka spätá len so slovenským konzervativizmom alebo komunistickým totalitarizmom.