Marián Liščák Livres

Historik Marián Liščák, v rámci európskeho projektu Interreg SK-CZ na záchranu historického a kultúrneho dedičstva, zostavil obsiahlu monografiu, ktorá podrobne mapuje dejiny a život židovskej komunity v Starej Bystrici, v obciach Bystrickej doliny, vo Vysokej nad Kysucou a v okolí českej obce Řeka. Množstvo nových poznatkov, rozsiahly pramenný materiál, výborné spracovanie súvislostí, pútavý štýl – to všetko podáva čitateľovi komplexný obraz o tejto kapitole našich dejín. Publikácia je doplnená historickými fotografiami z archívov obce Stará Bystrica a YAD VASHEM.

Kniha sa venuje histórii Bystrickej doliny na Kysuciach v 19. storočí. Prečo Deti Bystríc? Kniha nesie tento názov ako akúsi symboliku pre obdobie osídlenia oblasti. V tom čase sa v Bystrickej doline sformovala obec Bystrice, z ktorej sa neskôr postupne vyčleňovali ostatné dnešné obce. Dve z nich už v súčasnosti, žiaľ neexistujú. Nástupníckou obcou po pôvodných Bystriciach je Stará Bystrica, ktorá vždy bola centrálnym miestom pre správu oblasti. Každá obec v Bystrickej doline však môže o sebe hovoriť ako o dieťati pôvodných Bystríc. Devätnáste storočie sa dá chápať ako akési spojenie medzi obdobím osídlenia a súčasnou dobou. V tých časoch totiž ešte obce vykazovali mnohé spoločné znaky.

Vybrané aspekty hospodárskeho života na panstvách Žilinského slúžnovského obvodu Trenčianskej stolice od konca 18. do polovice 19. storočia.

Na základe archívnych dokumentov spracovaná história Čadce ako správneho centra Strečnianskeho panstva. Kniha je rozdelená na tri hlavné kapitoly. Prvá kapitola približuje vývoj panstva Strečno od najstarších čias po 19. storočie. Jednotlivé podkapitoly rozoberajú napr. úradnícku štruktúru panstva, postavenie a náplň práce jednotlivých úradníkov a panské majery na území Kysúc. Druhá kapitola sa venuje priamo Čadci. Začína rozborom mestskej správy a popisom panských hospodárskych a obytných budov. Približuje poddanský život vtedajších obyvateľov a rozoberá aký vplyv mala chorobnosť, hladomory a vysťahovalectvo na demografický vývoj. Kapitolu uzatvárajú revolučné udalosti z prelomu rokov 1848/49, keď sa Čadca stala dejiskom udalostí celoslovenského významu. V tretej kapitole sú rozoberané všetky obce patriace na Kysuciach k Strečnianskemu panstvu. Pri každej je načrtnutý ich demografický vývoj, administratívna štruktúra, panské hospodárske budovy a ich nájomcovia.