Valerián Bystrický Livres

Kolektív historikov v tomto súbore príspevkov skúma fenomén propagandy v dejinách Slovenska v 20. storočí, pričom sa zameriava na rôzne kontexty v období plnom zmien. Počas 1. svetovej vojny sa propaganda stala modernou zbraňou, ktorú zdokonaľovali v Rusku a Nemecku, a nielenže formovala obraz nepriateľa, ale aj ospravedlňovala vojnu a podriadenie sa vojnovým nariadeniam. G. Dudeková dokumentuje, ako všetky druhy umenia slúžili propagande, pričom metóda prepojenia pravdy a poloprávd sa osvedčila. J. Benko sa zaoberá propagandou ruskej revolúcie, zatiaľ čo V. Bystrický analyzuje medzinárodné vzťahy. M. Hanula a N. Krajčovičová sa vracajú k slovenským agrárnikom a srbskému dobrodruhovi, M. Micheľ skúma maďarský iredentizmus. L. Dudášová sa zameriava na volebné plagáty a J. Roduľová na vtipkárov. R. Arpáš a M. Čaplovič sa zaoberajú študentskými manifestáciami a obrazom brannej moci. I. Kamenec analyzuje antisemitskú propagandu, M. Hertel ukazuje slovakizáciu verejného života, a O. Podolec dokumentuje vojnu v éteri. I. Baka, Z. Katreba a P. Zelenák skúmajú protipoľskú propagandu a nástup komunizmu. M. Barnovský a J. Pešek sa zaoberajú slovenskou spoločnosťou po roku 1948 a fenoménom strachu. Tri príspevky sa zameriavajú na úlohu umenia v propagande. Kniha obsahuje aj informácie o autoroch, odporúčanú literatúru a výber karikatúr a dokumentov.

Verejnosť vždy prejavovala záujem o život svojich národných, spoločenských či politických elít. Mnohým z nich nemožno uprieť záslužnú prácu za dosiahnutie štátnych a národných cieľov, odhodlanie či sebaobetovanie, no aj im sa za ich pôsobenia prihodili pošmyknutia a zaplietli sa do rozličných afér. Intrigy, peniaze, politická moc, tajomstvá, vášne, alkohol či ženy vedeli poriadne skomplikovať život aj popredným osobnostiam našich dejín. Keď sa aféry nepodarilo ututlať, prerástli do škandálov rozoberaných na verejnosti, ale i serióznej tlači alebo v parlamente. Aj táto stránka tvorila súčasť života spoločnosti a jej elít na konci 19. storočia a v 20. storočí, ktorej prezentovanie patrí ku komplexnejšiemu, no i k ľudskejšiemu, pochopiteľnejšiemu a v neposlednom rade zaujímavejšiemu pohľadu na naše dejiny. O to sa usiluje táto kniha popredných slovenských historikov, ktorej cieľom nie je škandalizovať, ale v širších spoločensko-politických súvislostiach priblížiť naše dejiny cez prirodzené stránky ľudskej povahy, na ktoré by sme ani pri významných osobnostiach našich dejín nemali zabúdať.

Autori publikácie zvolili pri jej príprave chronologický prístup, aby takýmto spôsobom upozornili v primeranom rozsahu na všetky základné stránky udalostí roku 1968 – na ich vnútropolitickú československú (českú a slovenskú) dimenziu vrátane štátoprávnej prestavby republiky, ale aj na medzinárodné súvislosti, reakcie veľmocí, jednotlivých štátov i verejnej mienky vo svete na konkrétne udalosti roku 1968 v Československu, resp. na československý reformný proces ako taký. Z toho je zrejmé, že primárnym cieľom autorov bolo ukázať vývoj na Slovensku v prirodzenej komparácii s dianímv celej Československej socialistickej republike a dianie v Československu v korelácii s jeho odrazom na medzinárodnej scéne, predovšetkým v krajinách vtedajšej Varšavskej zmluvy ovládanej Moskvou. To si vyžadovalo venovať zvýšenú pozornosť aj medzinárodnopolitickým súvislostiam augusta 1968, lebo práve vonkajšie faktory aj vtedy osudovo zasiahli do dejín Československa.

Kniha približuje moderné dejiny Slovenska prostredníctvom špecifického fenoménu - súdnych procesov. Osemnásť tematicky pestrých káuz z konca 19. storočia a z 20. storočia sa odohráva v Uhorsku, v medzivojnovej Československej republike, vo vojnovej Slovenskej republike a väčšia časť z nich pojednáva o udalostiach po Februári 1948 po nástupe komunistickej strany k moci. Kniha prináša nielen veľké prípady, ale aj menej známe či dosiaľ nepublikované procesy, politické, občianskoprávne i trestné spory, skutočné aj vykonštruované. Zachytáva dejiny politiky, legislatívy, propagandy, spoločnosti a osudy postáv našich dejín.

Publikácia vychádza ako prejav uznania a úcty Ľ. Liptákovi, DrSc. pri príležitosti jeho významného životného jubilea. Osobitne poukazuje na jeho plodné pôsobenie v Historickom ústave SAV.

Zborník materiálov z vedeckého sympózia Častá-Papiernička, 5.-7. mája 1992, na ktorom sa zúčastnilo mnoho domácich i zahraničných odborníkov s cieľom načrtnúť politický a osobný profil Jozefa Tisu. Zaujímavosťou bolo, že na sympózium boli pozvaní odporcovia aj obhajcovia názorov J. Tisa (napr. Karol Murín, František Vnuk, Milan s. Ďurica, …) a preto v knhe nájdete aj protirečivé názory. Cieľom zostavovateľov bolo „čitateľovi a záujemcom o osobnosť Jozefa Tisu priblížiť široké spektrum názorov, ako aj možnosť vnútorného dialógu a zaujatia vlastného stanoviska“ a to aj napriek tomu, že sa organizátori sympózia i redakcia zborníka s mnohými názormi nestotožňuje.

Bezprostredne po vzniku Slovenského štátu, ale aj neskôr v emigrácii za druhej svetovej vojny i v ďalšej emigrácii po roku 1945 sa aktéri udalostí vývoja na Slovensku koncom 30. rokov vracali k ich hodnoteniu. Všetky tieto práce sú viac-menej prirozdene ovplyvnené politickým a ideologickým zameraním ich tvorcov a navyše silne podmienené dobou vzniku. S rovnakým prístupom treba hodnotiť výpovede obžalovaných pred vyšetrovateľmi. Na druhej strane je vo všetkých týchto prácach zachované obrovské množstvo faktorov a informácii, s ktorými sa nemožno stretnúť v archívnych dokumentoch alebo periodickej tlači. Boli a sú roztrúsené po archívoch v Českej republike, Slovenskej republike, alebo sú v osobnom vlastníctve na Slovensku a v zahraničí a niektoré, ako napr. Denníky K. Sidora odmietajú majitelia dať k dispozícii bádateľom...