Michal Marko Livres

Zpravodajství ve smyslu nejpoužívanějšího anglického pojmu intelligence znamená znalost (knowledge) neboli zpravodajskou informaci, zpravodajskou činnost (activity) anebo zpravodajskou organizaci (organization). Podobně lze rozčlenit i akademickou disciplínu zabývající se teorií a praxí zpravodajství – zpravodajská studia (intelligence studies). První část publikace je zaměřena na teorii zpravodajské činnosti, zpravodajské obory a management zpravodajské činnosti, tedy na to, co lze nazvat činnostní oblastí zpravodajství. Další část se zabývá zpravodajskými službami, jejich organizací, úkoly a právními aspekty fungování, tedy oblastí institucionální. Metodologie práce s informacemi a produkce výsledné znalosti, tedy zpravodajská analytika, tvoří třetí ze základních pilířů problematiky zpravodajských studií a je zmíněna pouze okrajově. Publikace je určena především studentům specializovaných informačně-bezpečnostních oborů, může být ale přínosný i pro všechny ostatní zájemce o problematiku práce s informacemi a činnost zpravodajských služeb.

Monografie kolektivu autorů z České republiky a Slovenské republiky komplexně pojednává o institucionálních a činnostních aspektech zpravodajství – o zpravodajských službách a o zpravodajské činnosti. Autoři v jednotlivých kapitolách podrobně rozebírají postavení, funkce a právní úpravu zpravodajských služeb a zpravodajské činnosti zejména v České republice a Slovenské republice. Zároveň na problematiku právní úpravy postavení a činnosti zpravodajských služeb nahlížejí i z mezinárodního a srovnávacího pohledu. V publikaci lze nalézt také základní teoretický rozbor zpravodajské činnosti, její historické ukotvení a popis jednotlivých zpravodajských oborů, včetně v současnosti velmi diskutované a aktuální oblasti kriminálního zpravodajství.

Publikácia sa zaoberá predovšetkým problematikou odhaľovania trestných činov. Uvedená časť boja s kriminalitou nie je v súčasnosti komplexne skúmaná a rozpracovaná. Aktuálne trendy vo vývoji kriminality, najmä organizovanej a s medzinárodným prvkom, potvrdzujú, že doterajšie prístupy už nie sú dostatočné na zabezpečenie jej kontroly. Je potrebné klásť väčší dôraz na činnosť bezpečnostných zložiek zameranú na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti. Autori sa pokúsili priblížiť odhaľovanie trestných činov, cez prizmu získavania, spracovávania a využívania predovšetkým indikátorov trestnej činnosti, s prepojením na trestné konanie. Zameriavajú sa na prácu s informáciami v štádiu pred trestným konaním, ako aj v jeho rámci, osobitne v procese dokazovania. V monografii približujú nové stratégie a prístupy odhaľovania trestných činov s využitím operatívno-pátracej činnosti a spravodajskej činnosti. Odhaľovanie trestných činov chápu ako činnosti, ktoré sú vykonávané s cieľom zistenia samotnej existencie skutku, ktorý je možné kvalifikovať ako trestný čin a ktorý nebol oznámený príslušným orgánom a nie je ani inak evidovaný v príslušných štatistikách. V praxi sa v súčasnosti pozornosť dominantne zameriava na objasňovanie trestných činov, čo znamená reakciu na už spáchané a zistené protizákonné aktivity. Bezpečnostné zložky musia aktívnejšie pôsobiť už v „predpolí zločinu“ a teda získavať, analyzovať a vyhodnocovať informácie o pripravovanej trestnej činnosti. Takýto prístup je dôležitý aj pre neskoršie štádium objasňovania trestnej činnosti, nakoľko umožňuje získať a zadokumentovať informácie, ktoré môžu byť významné v trestnom konaní. Niektoré informácie získané v rámci odhaľovania trestnej činnosti môžu byť, pri dodržaní zákonom určených podmienok, využiteľné aj v procese dokazovania a môžu nadobudnúť hodnotu dôkazu. Vedecká monografia je určená najmä pre odbornú verejnosť. Svoje nezastupiteľné miesto si nájde aj pri výučbe na vysokých školách s právnym a bezpečnostným zameraním a taktiež môže prispieť k rozvoju vedných odborov „Právo“ a „Bezpečnostné vedy“.

Vláda Slovenskej republiky v súlade s Haagskym programom prijala úlohu zaviesť do policajnej praxe Európsky model kriminálneho spravodajstva (ECIM). Autori vedeckej monografie na základe výsledkov výskumnej úlohy odporúčajú prijatie národného modelu kriminálneho spravodajstva ako nový koncept odhaľovania trestných činov a zisťovania páchateľov. Obsah monografie zahŕňa teoreticko-obsahové a právne východiská pre budovanie navrhovaného modelu. Autori poukazujú na nekompatibilitu formálno-právneho vymedzenia kriminálneho spravodajstva v Slovenskej republike s odporúčaniami Europolu a na odlišné chápanie kriminálneho spravodajstva v SR a iných krajinách EÚ. Detailne opisujú teoretické a metodologické prístupy k budovaniu nového konceptu, ktorý by bol kompatibilný s Európskym modelom. Odporúčajú konkrétne legislatívne zmeny, pričom zdôrazňujú, že účelom odhaľovania je vytváranie podmienok pre trestné konanie a že odhaľovanie je poznávacia činnosť založená na práci s informáciami. Monografia je určená pracovníkom v oblasti bezpečnostnej teórie a praxe, študentom právnych a bezpečnostných odborov a širšej odbornej verejnosti zaujímajúcej sa o túto problematiku.