Marián Šidlík Livres

Antológia Ogura hjaku-nin-isšu je najznámejším básnickým dielom stredovekého Japonska. Zostavil ju v r. 1235 básnik, učenec a kaligraf Teika Fudžiwara. Ogura (v súčasnosti Arašijama) je dvetisíc metrov vysoká hora v prefektúre Nagano na ostrove Honšu. Po stáročia bola spájaná s literárnou tradíciou. V ére Heian (794 – 1185) získala epiteton Hora básnikov. Dvorní poeti ospevovali jej krásu a zvečnená zostala práve vďaka tejto antológii, ktorá zahŕňa verše autorov od 7. do 13. storočia. Spomína sa aj v súvislosti s nesmrteľným básnikom – mníchom menom Saigjó, ktorý si svoju prvú pustovňu postavil na jej úpätí. Zdá sa, že mýtická hora Ogura bola po celé generácie inšpiráciou pre mnohých poetov. Autormi veršov v antológii sú cisári, šľachtici, úradníci, mnísi, dvorné dámy, komorné. V básňach sa odráža svojské chápanie prírody, zvykov a medziľudských vzťahov.

Vyznania priateľke, doliehajúca staroba, ako aj momentky z detstva, neraz sprevádzané stratou matky, to sú hlavné témy Šidlíkovej zbierky, ktorá pozostáva z básní spomedzi rokov 2013 – 2020. Autor v nej emotívne rekapituluje osobné skúsenosti, zjavne so všeobecnejšou platnosťou, pokúša sazachytiť prchavé okamihy a ukotviť ich, dať im význam prinajmenšom vo vlastnom vedomí. Hoci všetko beží vo vychodených koľajach, nepozorovateľne pred zrakmi ostatných sa môže udiať priveľa. Šidlíkove pochybnosti a znepokojujúce správy pritom ukrývajú útechu, vnútornú vyrovnanosť, akú môže získať jedine človek odkázaný sám na seba. Niežeby nezáležalo na tom, čo sa napokon povie, no väčší dôraz sa kladie na privolanie intímnej chvíle, na navodenie atmosféry či zanechanie dojmu.

V kláštore, niekde na odľahlom mieste v juhovýchodnej Ázii, si mních tajne číta denník, ktorý neočakávane dostal od matky svojho chovanca. Pohrúžený do jej sveta si vytvára iluzórnu predstavu o žene, o jej pohnútkach a túžbach. Vlastná ilúzia ho núti čoraz viac pochybovať o sebe, pomenovať cit, čo ho vzďaľuje od života, aký si zvolil. Podarí sa mu napokon odolať vášni? Na pozadí uchvacujúcej prírody sa stretávajú dva odlišné svety. Jeden známy, kde milenci z mäsa a krvi prežívajú skutočnosť v pomaly plynúcom čase, druhý tajomný, ktorý možno okúsiť počas rozjímania. A hoci mních, akoby na hranici medzi nimi, vie, že sa nedá dotknúť všetkého, pokúša sa pochopiť svetské šťastie, ako aj ženu, ktorá ho nesmierne priťahuje.

Prečo majú zvieratká rôznu farbu? Macko Puf a jeho kamaráti zo Stoakrového lesa pochopia, že príroda na to mala veľmi dobrý dôvod. Na konci knižky sú návody na hry a praktické pokusy, ktoré môžu deti vyskúšať spolu s rodičmi.

V zbierke Len tu žiť ponúka Šidlík básne, ktoré tentoraz pochádzajú z obdobia rokov 2006 – 2012. Rozvíja v nej svoju svojráznu a decentnú poetiku, zachytáva rytmicky plynúce okamihy často prežívané vo vzťahu k nežnému pohlaviu. Pravdaže, všeličo z nich zostáva nedopovedané. Z autorovej tvorby možno vytušiť aj inšpirácie japonskou či čínskou básnickou tradíciou. A k takýmto básňam, hoci na prvý pohľad pôsobia priamočiaro, je potrebné vracať sa, čítať ich nanovo, aby ako celok poodhalili ďalšie súvislosti. Azda prezrádzajú i to, že snívať, byť nanajvýš pozorovateľom nestačí. Koniec koncov, aj keď sa človek rád oddáva spomienkam, napriek odcudzeniu potrebuje žiť, realizovať svoje sny tu a teraz.

Cyklus poézie Na milosť a nemilosť vznikal v rokoch 1982 – 1986. Striedanie obrazov a dôraz na prúd podvedomia kladú vysoké nároky na čitateľa. Mnohé parafrázy a odvolávky, ale aj antická, indická či kresťanská symbolika rátajú s jeho intelektuálnym rozhľadom, bez ktorého by nebola možná ich interpretácia. Orientácia na introspekciu a sebareflexiu nadväzuje na montaigneovskú tradíciu, na snahy pochopiť seba a ľudskú existenciu. Nakoľko sa autorovi podarilo zvládnuť riziko neprimeranej entropie, nech posúdi samotný čitateľ.

Básnická zbierka debutujúceho autora, ktorého iskrivú, hlbokú i erotickú poéziu čitateľ mohol nájsť už po dlhé roky v literárnych časopisoch (Dotyky, Nové Slovo, Slovenské pohľady...). Slovo autora môžete nielen čítať, ale si i deň čo deň vypočuť na rádiových vlnách – pracuje totiž ako hlásateľ Slovenského rozhlasu.