Iveta Pauhofová Livres

Doterajšiu adaptáciu ekonomiky a spoločnosti na zmenu podmienok, ktoré vyvolala kríza, nemožno považovať ani za uspokojivú, ani za ukončenú. Naopak, problémy sa ďalej kumulujú, vznikajú nové a zväčšuje sa ich vzájomná previazanosť, multiplikujú sa negatívne efekty, ktoré sa komprimujú v stále kratšom časovom úseku. Reakcia v podobe použitia tradičných nástrojov riešenia sa ukazuje ako neúčinná/málo účinná. Vzniká celý rad otázok, ktoré sú smerované do rôznych oblastí teoretickej i praktickej platformy, v snahe získať odpovede na podstatu neúspechov. Tým, že veda, i ekonomická, skúma izolované javy a procesy, podobne ako aj iné vedné disciplíny, má relatívne malú šancu osamotená nájsť potrebné odpovede. Môže však ponúknuť nové východiská, námety a priority, čím sa spolu s interdisciplinaritou prístup k bádaniu v dotknutej oblasti stane perspektívnym. Podstata spočíva v koncepte pulzujúcej ekonomiky, ktorej základné myšlienky sú v tejto publikácii uvedené. Veríme, že povedú k otvoreniu diskusie o novej paradigme ekonomickej vedy a praxe.

Aký bude „nový svet", na ktorý sa neodvratne transformuje svet, v ktorom žijeme dnes? Monografia „Príroda – spoločnosť – technológie. Možné scenáre budúcnosti" reaguje na prírodné, geopolitické a technické zmeny, ktoré zásadne a neodvratne ovplyvnia reálnu podobu budúcnosti. Zameriava sa na kľúčové fenomény zmien a načrtáva pohľad na budúcnosť z hľadiska celostného prístupu ku kľúčovým procesom a ich vzájomnej prepojenosti.

Dynamický rozvoj robotických technológií, umelej inteligencie, vlastnej výroby i spotreby mení všetky úrovne fungovania spoločnosti. Čo nás čaká za bránami dneška a ako sa pripraviť na „novú realitu“? Publikácia „Hľadanie novej reality“ ponúka netradičný dvojdimenzionálny pohľad nielen na ekonómiu, ale aj spoločnosť ako celok. Kým v prvých štyroch kapitolách autori rozoberajú problematiku komplexnosti a parciálnosti vzťahu univerza, človeka, zeme a času, druhá časť publikácie je venovaná novým prístupom k chápaniu niektorých ekonomických fenoménov ako polarizácia spoločnosti, problematika hrubého domáceho produktu či procesy transformácie finančného sektora. Publikácia je výzvou k zamysleniu a zároveň novým pohľadom na zložitosť dneška i nádheru budúcnosti.

Jakou cestu zvolí západní civilizace ? Stojíme na historické křižovatce. Západní civilizace, kdysi dominantní sila, čelí úpadku tradičných hodnot a nástupu nových mocenských center. Dilema civilizací analyzuje tento zlomový okamžik. Bude Západ i nadále lpět na své ztracené nadvládě,nebo se dokáže adaptovat na multipolárni svět, kde roste vliv Číny , Indie a probouzí se Afrika ? Kniha se hluboce zamýšlí nad budúcností lidstva v éře digitalizace. Přinese umělá inteligence prosperitu, nebo se stane nástrojem nové totality ? Odpovědi na tyto palčivé otázky hledá tato provokativní a podnětná kniha.

ublikácia je pokračovaním objasňovania súvislostí príjmovej polarizácie na Slovensku, ktoré boli súčasťou predchádzajúcej monografie z roku 2016. V nej sme predstavili našu metodológiu skúmania príjmových nerovností a polarizácie s prihliadnutím i na medzinárodné teoretické a praktické skúsenosti. V tejto monografii pokračujeme v odhaľovaní rozsahu pôsobenia determinantov nerovností a polarizácie predovšetkým na regionálnej úrovni Slovenska a okruh bádania rozširujeme o dôležité aspekty problémov financovania dôchodkového systému a obmedzenia spotreby domácností vo väzbe na potenciál rastu nerovností a prehlbovania polarizácie. Opäť si dovoľujeme upriamiť čitateľovu pozornosť na potrebu kritického myslenia, predovšetkým v súvislosti s prezentovanými výsledkami porovnania vývoja nezamestnanosti a miezd na Slovensku, v Čechách a v Maďarsku a pri charakteristike dopadov systémových zmien po roku 1989 na regionálnu úroveň Slovenska.

Publikácia skúma nové paradigmy svetovej ekonomiky z aspektov nových centier a upozorňuje na nové chápanie otázky solidarity, na príčiny príjmovej nerovnosti, ktorá už nie je otázkou rozvojového sveta, ale má celosvetovú dimenziu. Zároveň poukazuje na význam kriminalizácie svetovej ekonomiky, pri ktorej dochádza k nadmernému nárastu šedej a čiernej ekonomiky a na virtualizáciu svetovej ekonomiky, ktorá tieto problémy prehlbuje. Kniha analyzuje nové a miestami kontroverzné trendy a riziká, ktoré sú spojené s fungovaním súčasného globálneho finančného systému a ukazuje na výkyvy hodnôt finančných aktív aj z dôvodov fluktuácie menových kurzov, najmä USD. Ďalej poukazuje na nevyhnutnosť transformácie súčasnej finančnej architektúry a vzniku iných foriem spolupráce medzi hlavnými globálnymi hráčmi na finančných trhoch, ktoré sú čiastočne dôsledkom finančných kríz v predchádzajúcich dekádach minulého storočia. V publikácii sa poukazuje tiež na divergenciu svetovej ekonomiky v čase z pohľadu príjmov, ale predovšetkým prináša rôzne názorové prúdy a konfrontuje ich z hľadiska metodologického prístupu a zaujíma stanovisko k jednotlivým prístupom.

ámerom publikácie je prispieť k rozšíreniu poznania v oblasti príjmovej polarizácie a nerovnosti na Slovensku. Skúmajú sa tie súvislosti, ktoré najviac reprezentujú reálne disproporcie na regionálnej úrovni a z pohľadu dlhodobého predstavujú ohrozenia v prehĺbení príjmovej polarizácie a náraste nerovnosti. Najvážnejšími endogénnymi determinantmi potenciálneho prehlbovania polarizácie v SR sú nezamestnanosť, predovšetkým nezamestnanosť dlhodobá, a starnutie populácie. Slovensko sa v ukazovateli dlhodobej nezamestnanosti pohybuje medzi krajinami EÚ na „špici pelotónu“, a diferenciácia miery dlhodobej nezamestnanosti vnútri krajiny je veľmi veľká. Keďže je starnutie v regiónoch tiež značne rozdielne, zaujíma nás problémový profil regiónov, ktorý môže napovedať o budúcom vývoji polarizovania. Okrem analýzy mzdových nerovností a polarizácie na regionálnej a odvetvovej úrovni sa skúma priestorový profil príjmovej chudoby, riziká rastu príjmových nerovností vyplývajúce z nastavenia penzijného systému a vplyv exogénnych faktorov na prehlbovanie polarizácie v spoločnosti.

Publikácia je svojim zameraním a radením statí ďalším príspevkom rozširujúcim pohľad na paradigmy zmien v 21. storočí, na ktoré ako prvá zacielila monografia „Hľadanie kontúr v mozaike“ a zborník statí „Infraštruktúra spoločnosti, infraštruktúra človeka a kontrolovaná spoločnosť“ v roku 2012. Vo väzbe na zásadné zmeny v globálnej spoločnosti, ktoré mali tak ekonomický, ako aj geopolitický dosah, bola v roku 2013 vydaná monografia „Európa, Slovensko – súvislosti globálneho ekonomického a mierového potenciálu“ a v roku 2014 vznikla publikácia „Globálny svet – spolupráca alebo konfrontácia?“ Ambíciou tejto publikácie s názvom „Adaptačné procesy – budúcnosť Európy a Slovenska“ nie je len posunutie poznatkov v oblasti strategického smerovania Európskej únie a súvislostí aktuálneho geopolitického diania, ale prezentovať i rôzne aspekty polarizovania slovenskej spoločnosti, ktoré sú súčasťou tendencií príjmovej polarizácie v globálnom svete. Cez rôzne uhly pohľadov sú odkrývané možnosti a schopnosť adaptácie na komplex zlomových javov v spoločnosti. Akcentovaná je ešte stále nízka miera vedeckého uchopenia vzťahov a súvislostí medzi spoločnosťou, ekonomikou a prírodou, ako aj výhrady voči existujúcim politikám, ktoré pri reagovaní na kumulovanie negatívnych systémových zlomových javov pokračujú v používaní tradičných nástrojov a riešia selektívne parciálne problémy.