Dagmar Slováková Livres

Rozprávky: Paradajkový raj, Tancujúca rodinka, Ako sa Alžbetka stala výnimkou, Rodina zvedavých, Ako sa Alžbetka vozila na bicykli, Rodina dvojičiek, Alžbetkine dopoludnie, Rodina chichotajúcich sa paradajok, Alžbetka robí zázraky, Rodina podozrievavých, Ako išla Alžbetka k holičovi, Rodina zloduchov, Ako sa Alžbetka ocitla v tichej vlne, Rodina jedákov, Ako nám Alžbetka doviedla do domu nového kamaráta, Rodina romantikov, Alžbetka odchádza.

Začiatkom 80. tych rokov, dvadsiateho storočia začala Dáška (Sara Nui) písať rôzne texty. Najprv miniatúry: Listy Kláre,Listy Kikinpolcovi a neskôr divadelné hry : Cvičná jazda,Neskoré popoludnie, Dve, Ako sa šklbú kury, Koniec sveta, Princezná na kolotoči, Dajme jej trochu svetla... až v roku 1985 došlo k radikálnemu obratu. Zistila som, že to všetko píšem ako dieťa. Tak som sa rozhodla, že prejdem na rozprávky. A napísala som svoju prvú rozprávkovu knihu, Rozprávky pre deti a niektorých dospelých, v ktorej som sa inšpirovala Andersenom a Dobšinským. Neskôr, keď už mala napísané romániky pre deti, premenovala ju na Rozprávky zo starých čias, lebo sa v nej opierala o starých rozprávkárov. Tam sa už naplno prejavil jej jedinečný štýl, psychológia aj lexika. Andersenovské motívy prezradili jej nadnárodné cítenie a Dobšinského štýl jej lásku k slovenskému jazyku. Odvtedy vo všetkých ďalších textoch sa naplno prejavila osobitosť jej literatúry. Jej nasledujúca kniha, Rozprávky z najmenšieho domčeka, ktorú jej v roku 1995 vydali Mladé letá, si práve vďaka jej originálnemu spojeniu Dobšinskeho poetiky s Andersenovským štýlom získali čitateľov a kniha bola rýchlo rozobraná. Rozprávky zo starých čias, je prvá rozprávková kniha Dagmar Slovákovej, ktorú až teraz vydávame pod jej pseudonymom Sara Nui, ktorý vyjadruje oceánsky zvuk jej poetiky.

ROZPRÁVKA, ktorú vám chcem rozpovedať, je celkom jednoduchá a obyčajná. Je to rozprávka o priateľstve Orfea a Anny Všetko sa to mohlo stať niekde daleko, alebo aj celkom blízko vás a predsa ste to nezbadali. Orfeus bol dlhý, štíhly, modrozelený a ligotavý. Anna bola menšia, okrúhla a nenápadne hnedá. Orfeus sa vznášal a lietal vo farebných oblakoch a Anna pobehovala po zemi a čakala na Orfea, až sa vráti... Raz sa však stalo to, čoho sa Anna najväčšmi obávala. Viac vám však už neprezradím...