Ján Tužinský Livres

Thomas Mann vyhlásil, že keby Dostojevskij nenapísal nič iné iba Legendu o Veľkom Inkvizítorovi, bol by nesmrteľný. Ide o to, že v Legende sa autor zamýšľa nad troma základnými otázkami človeka – chlebom, zázrakom a mocou, ktoré determinujú jeho správanie a nachádzajú originálne riešenia. Tieto otázky (problémy) sú aktuálne aj dnes... Legenda je doplnená reflexiami súčasných teoretikov literatúry a filozofov. Úvahy Jána Tužinského, Andreja Červeňáka, Miloša Ferka a Romana Michelka poukazujú na rôzne konotácie a recepčné možnosti Legendy. Všetci uvažujú o tom istom, ale využívajú pritom rôzne kultúrne a duchovné inšpirácie – ruské, nemecké, francúzske atď. Preto táto publikácia má predpoklady syntetizovať filozoficko-sakrálne výdobytky ľudstva a pootvoriť dvere pre ich možné využitie v budúcnosti. Zostavil Andrej Červenák Poéma o Veľkom inkvizítorovi je prebtaná z vydania F. M. Dostojevského Bratia Karamazovovci , Tatran 1990, preklad Ján Ferenčík Vydanie prvé

V románe Biliard na streche (1992) sa autor sústredil na otázky ľudského bytia na pozadí politického zlomu v roku 1968 a následnej normalizácii.

V novele sa autor snaží o kritickú analýzu životného štýlu súčasnej slovenskej inteligencie, prezentovanú cez drámu o nepochopení a nepoznaní.

Osm povídek vypráví o snaze pochopit to lidské,co v sobě někdy nesmyslně potlačujeme a zbavujeme se tak možnosti porozumět blízkým,ale také cizím lidem,kteří to možná potřebují.Šerosvit uliček staré Bratislavy a zvláštní atmosféra odlidštěných bratislavských sídlišť dává příběhům originální kolorit,který člověk pozná i ve skutečném životě.

Obsahuje štyri spoločenské poviedky: Jeremiášov plač, Dementi, Parády, Koleso.

Jochen Levi sa po štyridsiatich rokoch vracia do rodných Rakoviec, malého slovenského mesta, odkiaľ ho boli vyhnali pohnuté udalosti druhej svetovej vojny. Chodí po svojich stopách z mladosti, vracajú sa mu spomienky na staré lásky, na priateľstvá i nepriateľstvá, zároveň sa z rozhovorov so známymi dozvedá o tom, čo sa dialo počas jeho dlhej neprítomnosti. Hoci je Jochen Levi ústrednou postavou Tužinského románu, nie je to knižka o osudoch slovenských židov - v prvom rade je to dielo o nás, o Slovákoch, o tom, akí sme boli a akí sme od predvojnových rokov až podnes. Autor sa vo svojom rozprávaní sústreďuje na zlomové, boľavé a problematické body nášho dejinného vývinu (vojna, oslobodenie, obdobie kolektivizácie a pod.), nehľadí však na ne ako historik či sociológ, ale cez prizmu individuálnej ľudskej skúsenosti a svedomia. Titulné Kto hodí kameňom je výrazom autorovho chápania ľudskej nedokonalosti a slabosti, nie je však vždy odpúšťaním, vyššie stojí mravný imperatív hlbokej ľudskosti.

Do sborníku Almanach Nibiru přispělo svými básnickými a povídkovými texty devět českých autorek a autorů z řad UČS, jmenovitě Ivana Blahutová, Michal Černík, Václav Franc, Pavel J. Hejátko, Věra Klontza-Jaklová, Taťána Králová, Miroslav Orava, Karel Sýs, Marie Veselá; a s nimi jako hosté ještě dva vynikající slovenští literáti – Pavol Janík a Ján Tužinský, rovněž čestní členové UČS. Ilustrace (celkem jedenáct černobílých linorytů) jsou dílem grafika Oldřicha Páleníčka. Autory sborníku spojuje především kritický přístup k současné realitě, znepokojení z nebezpečných jevů a tendencí ve vývoji společnosti, protest proti stavu světa; a také přesvědčení, že krásná literatura se nesmí nikdy vzdávat svého skutečného společenského poslání, svých základních funkcí – estetické, etické a gnozeologické.