Monografia objasňuje pôsobenie profesora prešporskej Katedry jazyka a literatúry Juraja Palkoviča, nesporne jednej z centrálnych osobností kultúrneho života Slovákov od sklonku 18. storočia do 20. rokov 19. storočia, dokonca v určitom smere ešte aj v priebehu 30. a začiatkom 40. rokov. Predstavuje kľúčové úseky Palkovičovej mnohostrannej činnosti a vo vzťahu s dobovými a inými faktormi.
Majet Bel reprezentuje výnimočnú osobnosť, ktorá v prvej tretine 18. storočia všestrannou erudíciou, duchovným rozmerom a celospoločenskou zainteresovanosťou vysoko prerástla rámec svojej doby. V monografii sledujeme, ako si Matej Bel razí cestu k novodobému svetonázoru a filozofickej etike. Ako v súlade s nimi vyznáva všeľudsky platné hodnoty, aby ich neskôr právnickou a politickou rečou pretlmočil do svojich predstáv o nových medziľudských vzťahoch.