Embark on a whimsical and humorous journey through the cosmos, where adventure awaits at every turn. This tale invites readers to explore imaginative worlds and encounter quirky characters, blending comedy with the wonders of space travel. With its lighthearted tone and creative storytelling, it promises an entertaining experience that captivates the imagination and showcases the joy of exploration among the stars.
V roku 1856, sedem rokov pred debutom Julesa Verna, dokončuje Gustáv Reuss v Revúcej vedecko-popularizačný spis Hviezdoveda, v ktorom vysiela svojho hrdinu Krutohlava obrím teplovzdušným balónom z Muráňa rovno na Mesiac. Sčasti dobrodružný príbeh, sčasti popularizačná príručka, Hviezdoveda je aj jeden a pol storočia od svojho vzniku nielen originálnym záznamom súdobých poznatkov z astronómie, geografie a fyziky, ale predovšetkým svedectvom neopakovateľnej sily fantázie, vychádzajúcej z ľudových povestí a rozprávok, ktoré Gustáv Reuss s bratom a otcom zbierali v oblasti Gemera. Tento poklad, vôbec prvý počin v žánri vedeckej fantastiky na území slovenska, prinášame čitateľom v 21. storočí v edičnej a jazykovej úprave Ľubice Schmarcovej a s ilustráciami Andreja Kolenčíka.
Kniha Muránska venuša obsahuje dosiaľ nevydané práce Gustáva Reussa, ktorého dielo doteraz poznal iba úzky okruh odborníkov. Z troch Reussových beletristických prác vychádzajú v tomto zväzku dve prózy: historický román Grófka Mária Betlenová (1856) a národopisná črta Obraz zo Zdychavy (1855-1856). Dej prózy Grófka Mária Betlenová odohráva sa na Muránskom hrade. Prostredníctvom ústredných postáv (Mária Széchyová a jej tretí manžel František Wesselényi) prináša obraz najdramatickejšieho obdobia v histórii Uhorska v 17. storočí, tzv. wesselényiovského povstania. Niet na Slovensku vari hradu, ktorý by väčšmi pútal pozornosť spisovateľov ako Muránsky hrad. A práve sem umiestnil autor príbeh o veľkej láske Márie k Wesselényimu. V romantickom obraze a v duchu ľudovej povesti spisovateľ predstavuje svoju hrdinku takú, akú si ju želala mať ľudová tradícia. Druhá próza Obraz zo Zdychavy je realistické rozprávanie zo života a o živote ľudu v malej gemerskej dedinke pod Kohútom. Reuss tu oslávil jednoduchého slovenského človeka, žijúceho v lone prekrásnej prírody. (záložka knihy)
Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel. Prvý slovenský sci-fi román z r. 1856, kde hrdina, gemerský učenec Krutohlav cestuje balónom na Mesiac a po celej slnečnej sústave
Prvé ucelené spracovanie flóry Slovenska. Jediná práca, ktorá G. Reussovi za jeho života vyšla. Vydal ju vo vlastnom náklade za finančnej podpory bratov, priateľov a najmä svojho otca. Popísal a utriedil v nej vyše 2 000 rastlín. „Zvláštní podněty byly, kteréž mě k tomu pohly, abych toto nákladné dílo tiskem vydal. Především připomenuti musím, že tauto vědau se od mnohých lét zanášeje, viděl a zkausil jsem, jak národ náš velkým pozorovatelem a milovníkem přírody jest, jak velikau známost zrostlin si i bez těchto a těm podobných prostředků nadobudl, a jak mnohá, rozmanitá a krásná jména zrostlinářska počituje. Zpozoroval jsem ale také, jak velice důležité věci pro každého zrostlináře naše Slovensko v lůnu svém chová. Abych tedy tylo tak krásné poklady odkryl, k dalšímu skaumání cestu proklésnil, a milovníkům přirody srdečnau žádost čím nejspíš vyplnil, za povinnost sem si položil podlé možnosti co nejdůkladněji tuto Květnu vypracovati, a za vděk milému národu slovenskému na oltár přinésti.“ Zdigitalizovali dobrovoľníci zo Zlatého fondu SME. Původní publikace: Gustáv Reuss. Května Slovenska. František Lorber. Banská Štiavnica 1853. 573 s.
Román Grófka Mária Betlenová sa zapodieva jedným, z najdramatickejších období, z polovice 17. storočia — wesselényiovským povstaním, s ústredným miestom deja hradom Muráňom a hlavnými postavami Máriou, rodenou Széchyovou, vydatou Bethlenovou, a jej tretím manželom grófom Františkom Wesselényim z Hadadu. Na Slovensku niet vari hradu, ktorý by tak upútal pozornosť spisovateľov a vedcov ako Muránsky zámok. Za jeho múrmi sa snovali udalosti a deje, ovplyvňujúce politickú situáciu vo vtedajšom Uhorsku a v celej habsburskej ríši. História zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z původní publikace: Gustáv Reuss. Muránska Venuša. Tatran. Bratislava 1982. 240 s. Bedřich Heckel textologicky upravil a napísal doslov, edičnú poznámku a vysvetlivky. Estera. Šulcová, zodpovedná redaktorka.