Ivan Šimko Livres

Dramatický príbeh porážky mečiarizmu ponúka pohľad do zákulisia boja proti autoritárskemu vládnutiu Vladimíra Mečiara. V 90. rokoch Slovensko čelilo bezohľadnému rozkrádaniu štátneho majetku, mafiánskym praktikám a únosu prezidentovho syna, pričom krajina bola považovaná za čiernu dieru Európy bez možnosti vstupu do EÚ a NATO. Opozičné politické strany nemali šancu ohroziť Mečiarovo HZDS, a autor, priamy účastník politických zápasov tej doby, opisuje udalosti vedúce k vytvoreniu silnej protimečiarovskej Slovenskej demokratickej koalície (SDK). Kniha sa zaoberá otázkami, ako sa rozhodli rôznorodé strany ísť do volieb spoločne, ako prebiehal spor o vedenie SDK a aké prekážky im Mečiar kládol do cesty. Opisuje volebný zápas, ktorý bol zo strany vládnej moci nielen megalomanský, ale aj zúrivý a neférový. Po úspešných voľbách, ktoré mali pre Slovensko zásadný význam, sa formovalo nové vedenie štátu. Tento príbeh je svedectvom o tom, ako sa podarilo zvrátiť osud krajiny a nasmerovať ju späť do Európy. Slovensko dokázalo demokraticky poraziť moc, ktorá sa snažila vybudovať neliberálnu demokraciu, čo robí tento príbeh poučným a inšpiratívnym aj pre súčasnosť.

Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajšej politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností. Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoločnosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu. Týmto „sprievodcom“ chcem preto pokračovať v programovej eseji spred desiatich rokov; nadviazať na ňu. Zároveň sa však chcem i zamyslieť nad skúsenosťou z uplynulých rokov. Chcem, aby táto úvaha bola aj reflexiou omylov a nešťastných rozhodnutí – i tých mojich. Ide mi o našu spoločnosť. O našu Európu. O našu spoločnú ľudskú rodinu. O to, aby sme zápasili o jej ľudskejšiu a solidárnejšiu podobu. (Ivan Šimko)