Ondrej Čechvala Livres

V súčasnosti sa diskutuje o kríze hodnôt, ktorá ovplyvňuje rôzne aspekty súkromného a spoločenského života. Súkromná dimenzia tejto krízy sa odráža v sociálnych skutočnostiach, vrátane rodiny, ktorá sa snaží o svoju identitu a axiologickú interpretáciu. Kríza hodnôt je spojená so súčasnou postmodernou mentalitou, charakterizovanou nejednotnosťou, premenlivosťou a tekutosťou, ako aj štrukturálnou nestálosťou. Tolerancia, často bez obmedzení, prispieva k tejto kríze, pričom sa stáva dominantným imperatívom v spoločnosti. Tieto javy sú výsledkom diverzifikácie a absencie univerzálne akceptovaných hodnôt, pričom súčasná kríza hodnôt súvisí aj s krízou autority. Svet hodnôt bol vždy ambivalentný a polarizovaný, čo sa prejavuje aj dnes. Publikácia, ktorú máte v rukách, slúži ako učebnica pre študentov vysokých škôl, ktorí sa potrebujú zorientovať v základnom axiologickom pojmosloví. Nie je určená len študentom, ale môže byť užitočná aj vychovávateľom a rodičom. Základná axiologická terminológia predstavuje univerzálny aparát, ktorý má v rôznych spoločenských oblastiach a vedných odboroch svoje špecifické sémanticko-syntaktické a pragmatické charakteristiky.

Jadrom tejto práce je pokus o rozpracovanie termínu banálne zlo, ktoré po prvý krát použila Hannah Arendtová v súvislosti s Adolfom Eichmannom. Z interpretácie Arendtovej chápania zla sa pozornosť presúva na skúmanie konformizmu, vstupu kritéria efektivity do ľudského konania a absolutizácie jednej hodnotovej perspektívy. Novosť banálneho zla a základný odklon od tradičných výkladov spočíva v tom, že toto zlo nepáchajú jednotlivci motivovaní túžbou po moci, ale obyčajní ľudia, ktorí si svedomito plnia svoje povinnosti vymedzené ich sociálnou rolou a úlohou v spoločnosti. Na pozadí tohto problému sa v práci postupne rozvíja výklad etického konania, ktoré je konfrontované s bezmyšlienkovitým nasledovaním morálnych pravidiel. Na základe výkladu etiky v Aristotelovom diele Etika Nikomachova je pojem etiky rozšírený o existenciálnu štruktúru zmyslu ľudského konania. Takéto chápanie etiky kladie do popredia namiesto absolútneho zmyslu (akým bola pre Eichmanna povinnosť voči Vodcovej vôli), pluralitu partikulárnych zmyslov, ktoré sa vyjavujú až v konkrétnej situácii ľudského konania. Táto pluralita poukazuje na hodnotovo nejednoznačný charakter nášho konania a potrebu zohľadňovať medze a konečnosť nášho rozumenia svetu.