Martin Posch Livres

Čo očakávame od poznania minulosti vlastnej krajiny? Poučenie? Pochopenie súčasného fungovania? Posmelenie k odvahe povedať svoj názor? Prebratie zodpovednosti za denné fungovanie školy, úradu či obce? Táto knižka nie je len chronologickým prehľadom dejín po roku 1945, ale osobným príbehom novinára a spisovateľa Martina M. Šimečku, ktorého spomienky sa prelínajú s historickými faktami od Martina Poscha. Politické a spoločenské udalosti priamo ovplyvňujú životy jednotlivcov, pričom veľké dejiny sa premietajú do každodenného života. Dôsledky rozhodnutí našich predkov v kritických situáciách nás ovplyvňujú dodnes. Dejiny sú v knihe podané jednoducho a zrozumiteľne, pričom jazyk je prispôsobený mladým čitateľom. Texty sú obohatené obrazovým materiálom a odkazmi na dobové záznamy, filmy, piesne a literatúru. Knižka môže slúžiť ako pútavo napísaná učebnica pre žiakov a študentov. Učitelia dejepisu môžu využiť pripojený link na metodickú príručku od Michala Bohuša, ktorú si môžu bezplatne stiahnuť. Ostatným čitateľom, ktorí hľadali kvalitnú výuku dejepisu, pomôže rýchlo sa zorientovať v historických udalostiach na Slovensku od roku 1945 do konca mečiarizmu, vrátane ich príčin, následkov a vplyvu na súčasnosť.

Publikácia "Spojenectvo z núdze: spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas druhej svetovej vojny" prináša najnovšie poznatky o spolupráci, ale aj konfliktoch medzi československými spravodajcami a jednou z najznámejších sabotážnych organizácií z obdobia druhej svetovej vojny - Special Operations Executive. Základy tejto spolupráce boli položené ešte v 30.-tych rokoch 20. storočia, teda nielen pred rozbitím Československej republiky, ale aj pred vznikom samotnej SOE. Vďaka rozsiahlemu výskumu v domácich a zahraničných archívoch autor sleduje vývoj tohto vzťahu a prináša nové hypotézy o dôvodoch zlyhania tejto dôležitej spolupráce, ktorá zásadne ovplyvnila aktivity domácej rezistencie počas druhej svetovej vojny.

Historiograficky a čitateľsky stále aktuálna a príťažlivá téma čs. légií je predmetom kolektívnej monografie od dvadsiatich šiestich slovenských i zahraničných historikov. Pôsobenie čs. zahraničného vojska prezentujú vzhľadom na jeho slovenský aspekt – predovšetkým prostredníctvom individuálnych príbehov vybraných osobností a regionálnych súvislostí. Reflektujú tiež účasť legionárov v bojoch na Slovensku v roku 1919, pôsobenie v 1. ČSR i v druhom domácom a zahraničnom čs. odboji. Štúdie k osobnosti M. R. Štefánika sa zaoberajú zahraničným kontextom jeho pôsobenia, kolektívnou pamäťou čs. légií, reflexiou v umeleckej tvorbe medzivojnového obdobia, odrazom kultu Štefánika v legionárskej tradícii a pietnej komemorácii. Nechýba ani presah jeho osobnosti v didaktickej a muzeologickej rovine. Publikáciu dopĺňa obrazová príloha a výberový menný i miestny register. Aj niektoré štúdie sprevádzajú portrétové či skupinové fotografie. Tematická rôznorodosť daného súboru štúdií predstavuje zaujímavú mozaiku existencie a odkazu jedinečného fenoménu v novodobých dejinách akým sú nepochybne čs. légie.

Publikácia sa zaoberá protifašistickým odbojom a úlohou trnavskej posádky v SNP.

Vznik Československej republiky a s ním spojený zánik Rakúsko-Uhorska nepochybne patrí medzi zlomové momenty našich dejín. Zásadne ovplyvnil vývoj v celej strednej Európe a taktiež aj spoločnosť v slovenskej časti krajiny. Z ostrakizovanej časti populácie, ktorej jednotlivé elity často narážali na nemožnosť napr. pracovného postupu, sa stali súčasťou jednotného štátotvorného národa. Význam tejto udalosti si primárne uvedomujeme pri okrúhlych výročiach vzniku republiky, avšak často si neuvedomujeme rozsah zmien, ktoré sú spojené s touto udalosťou. Tie boli totiž, pri porovnaní s ostatnými udalosťami našich moderných dejín, bezpredmetné a zasiahli všetky časti spoločnosti. Rok 1918 patrí medzi tzv. osmičkové roky, pričom na rozdiel od väčšiny z nich predstavuje nielen prelomovú, ale aj pozitívnu udalosť. Napriek úspechu, ktorý vytvorenie republiky bezpochyby predstavovalo, sa jej podarilo v nezmenenej podobe vydržať necelých 20 rokov. Vývoj spätý s obdobím tzv. prvej republiky sa na trvalo zapísal do spoločenskej pamäti ako pozitívne obdobie. Toto spomínanie má často nekritickú podobu a do značnej miery ignoruje problematické témy týkajúce sa medzivojnového vývoja v spoločnosti. Publikácia, ktorú práve držíte v rukách, sa pokúša predstaviť celospoločenský vývoj po októbri 1918 a to, aký dosah pozitívny či negatívny, mali jednotlivé udalosti na celú slovenskú spoločnosť.