Božena Čahojová Bernátová Livres

Motto: Keď ľudia niekoho milujú, nijakým slovom ani skutkom nemožno z ich srdca vytrhnúť lásku. Ale ľudské srdce je dosť veľké na to, aby nemilovalo len jedného. Svet miluje Exupéryho Malého princa. Ja som súčasťou toho sveta a vypravila som doň aj Dúhovú princeznú, aby bolo viac lásky. Čas ukáže, či sa v ľudskom srdci našlo miesto aj pre ňu. Krásna kniha je nepriamym pokračovaním Exupéryho Malého princa doplnená poetickými ilustráciami. Tak ako svetové dielo, aj toto dielko je nielen pre deti, ale aj pre tých, ktorí vedia pochopiť detské sny. Útly vreckový formát z nej robí nádherný darček pre každú príležitosť.

V súčasnosti pôsobí ako pedagogička na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Špecializuje sa na Teóriu drámy a divadla, vedie autorské semináre. Svoje štúdie a odborné práce zameriava na oblasť drámy a divadla v období moderny a postmoderny. Publikuje ich v teatrologických knihách, vedeckých časopisoch a zborníkoch. V roku 2002 vydal Divadelný ústav jej odbornú monografiu Slovenská dráma a divadlo v zrkadlách moderny a postmoderny a vydavateľstvo Tatran Pútnikov a tulákov v umení 20. storočia (2009). Venuje sa literárnej, dramatickej a rozhlasovej tvorbe, je autorkou viacerých rozhlasových hier. Vytvorila celý rad rozhlasových rozprávkových hier a poviedok. Pre deti napísala knihu Cesta za malým princom, 2009. Výber jej siedmich dramatických textov vyšiel knižne vo vydavateľstve Modrý Peter v roku 1999 pod názvom Hodina pre tiene a získal v roku 2000 prémiu Slovenského literárneho fondu za drámu. V roku 2013 vydala VŠMU šesť jej divadelných hier pod názvom Cesta pre bosých. V roku 2011 odvysielal Slovenský rozhlas v Bratislave Teatrologický slovník, Božena Čahojová. Autorsky pripravila desať častí.

V knihe Pútnici atuláci v umení 20. storočia autorka sústredene zaznamenáva svoje poznatky o tendenciách moderny a postmoderny v umení, ale taktiež spoločensko-politické súvislosti, s ktorými sú jednotlivé modernistické prúdy a úsilia postmodernistov spojené. Uvažuje o človeku 20. storočia, hľadá príčiny, ktoré spôsobili jeho vykorenenosť, odcudzenosť, úniky od reality, neschopnosť aj neochotu komunikovať. Hľadá životodarné prúdy v živote a umení, ktoré by ich vrátili k podstate, dali by im zmysel. Čahojovej kniha je predovšetkým o názoroch, ktoré by chceli vyvolať skrytý alebo otvorený dialóg nielen s umelcami a vedcami, ale s každým, kto hľadá zmysel toho, čo sa deje okolo neho i v ňom.