Roman Holec Livres

4. júna 1920 bola podpísaná trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania i pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a zo slovenského pohľadu ju hodnotí ako zákonitú a logickú. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

4. júna 1920 bola podpísaná Trianonská mierová zmluva, ktorá dala bodku za historickým Uhorskom. Zmluva priniesla strednej Európe protichodné očakávania a pocity. Na jednej strane radosť spojenú s veľkými nádejami, na druhej obavy, pocit krivdy a osudovej katastrofy. Trianon stále vyvoláva vášne a snahy po revízii. Tie hovoria o historickej nespravodlivosti, o náprave krívd a spojení rozdeleného národa. Po sto rokoch v nových európskych kontextoch ide už len o politickú mobilizáciu a nezodpovedné účelové politické hry. Kniha mapuje cestu, ktorá priviedla Maďarov k tejto katastrofe a hodnotí ju zo slovenského pohľadu. Vnútorná politika pred vojnou, agresívne ciele Uhorska počas nej a definitívna porážka štátu viedli k jeho rozpadu a k turbulentným udalostiam roku 1919, keď si Slovensko komplikovane hľadalo cestu k novému štátu a nové nestabilné Maďarsko sa potácalo od ľavicového k pravicovému radikalizmu. V oboch prípadoch pôsobilo ako potenciálna vojenská hrozba, nositeľ aktívnej propagandy proti svojim susedom, rovnako sa však stávalo obeťou eskalovaných územných ašpirácií. Trianon sa javí ako zavŕšenie jednej historickej etapy, súčasne však otvára novú, spojenú s bojom za a proti jeho revízii. Obyčajní ľudia sa stávali nevinnými obeťami týchto historických procesov a mocensko-politických ašpirácií na oboch stranách hranice.

Štyria slovenskí historici v tejto knihe odhaľujú mnohé tajomstvá, prinášajú prekvapujúce a málo známe fakty, ktoré úplne menia náš pohľad na mocných panovníkov a ich najbližších príbuzných, vládnucich v našich končinách od raného stredoveku až po koniec rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918.

Příspěvky jsou nejen v češtině, ale také ve slovenštině. Jednotlivé příspěvky mají anglická abstrakta.

Kniha sa zaoberá životným príbehom Andreja Hlinku, jeho postojmi, ambíciami, úspechmi a prehrami. Hlinka je kontroverznou osobnosťou, ktorá rozdeľovala spoločnosť aj historikov počas svojho života a dodnes. Mnohí ho považujú za Otca národa a jedného z najvýznamnejších Slovákov, no zároveň je vnímaný ako človek, ktorý si budoval vlastný kult a autoritárskymi postojmi prispel k režimu, ktorý sa po jeho smrti presadil na Slovensku. Bol charizmatickým tribúnom, ktorý svojím rečníckym umením a jednoduchými riešeniami získaval množstvo prívržencov. Hlinka dokázal identifikovať a pomenovať akútne problémy svojej doby a postaviť sa za ich riešenia, čím si získaval politický vplyv. Jeho politická agenda sa často vymykala dobovým normám, čo mu prinášalo podporu, ale aj nepriateľov. Konfrontácie s nimi a so štátnou mocou viedli k jeho životu plnému zápasov, triumfov a väznenia. Od katolíckeho kňaza sa očakávala väčšia tolerancia, no Hlinka bol politikom par excellence. Napriek tomu jeho naivita a impulzívnosť mu bránili byť dobrým politikom. Tieto protirečenia a silná ideová zaťaženosť sú dôvodmi, prečo Hlinka nemá zatiaľ svoju historickú biografiu, a kniha sa snaží tento stav napraviť.

Publikácia Rakúsko-Uhorsko / Habsburská ríša v rokoch 1867 -- 1918 približuje pravdepodobne najvzrušujúcejšie obdobie rakúsko-uhorskej ríše v moderných dejinách. Zobrazuje moc, vplyv a osobnosti vládnucej rodiny Habsburgovcov, ako aj zložitý svet ich monarchie, v ktorej vedľa seba existovali výrazne odlišné národy, jazyky a náboženstvá. Obsiahla štúdia dualistickej monarchie od siedmich popredných historikov predstavuje moderný pohľad na toto kľúčové obdobie prostredníctvom analýzy politických, sociálnych a kultúrnych aspektov ríše od jeho prekvitajúceho hospodárstva cez nepokojné národnostné pohyby až po kultúrne dedičstvo dodnes badateľné v štátoch, ktoré sa v súčasnosti rozkladajú na bývalom území monarchie. Špeciálna kapitola je venovaná aj územiu a dejinám Slovenska. Vyše 400 farebných fotografií poskytuje fascinujúci obrazový dokument jedinečného obdobia v dejinách.

1918 říše, která sjednotila různé národy, jazyky a náboženské víry. Říše, která pro některé ztělesňuje „staré zlaté časy", kdy byl „svět ještě v pořádku", pro jiné „žalář národů", nespravedlivou vládu panovníků z rodu Habsburků. Mezinárodní tým autorů se zabývá historií dualistické monarchie z různých hledisek a snaží se její složitý a mnohostranný svět představit ve všech jeho fazetách a pokud možno bez hodnocení: od rozvíjejícího se hospodářství přes formování národních hnutí a svět zbožnosti a víry po společenský život, módu a dědictví, které ve státech vzniklých na území někdejší monarchie přetrvává dodnes. Rámec pro toto jedinečné pojednání o habsburské říši let 1867-1918 tvoří více než 400 reprodukcí známých i neznámých historických dokumentů i nově pořízených fotografií ze současné doby. Pro české a slovenské vydání byla kniha doplněna o další kapitoly z pera domácích odborníků, které pojednávají o dějinách a kultuře v místech, kde se z rozpadlé monarchie zrodila Československá republika.

Dejiny sa najlepšie píšu prostredníctvom ľudských príbehov a príbeh šľachtického rodu Friesenhof Oldenburg, ktorý žil v 19. až 20. storočí v kaštieli v Brodzanoch, stojí za rozpovedanie. Je unikátny svojimi nadnárodnými väzbami - alsaským pôvodom, spojením s habsburskou monarchiou a územím dnešného Slovenska, s veľmi silným ruským kontextom, prepojeným na rodinu básnika A. S. Puškina. Jeho príslušníkom bol oldenburský vojvoda a vnuk švédskeho kráľa v jednej osobe, iný predstaviteľ rodu bol zase členom výboru Matice slovenskej a významným podporovateľom slovenských národnoemancipačných snáh. Fascinujúce ľudské osudy európskej šľachty žijúcej na na Hornej Nitre zrekonštruovala na základe stoviek listov zozbieraných v siedmich krajinách Európy dvojica historikov Alexandra Lukáčová a Roman Holec. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.