Štefan Gaučík Livres

Monografia sa zaoberá podnikateľskými elitami a dejinami Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti, ktorá patrila od svojho založenia v roku 1881 až do zániku v roku 1945 k najväčším podnikom stredoeurópskeho regiónu. Kniha načrtáva teoretické východiská výskumu hospodárskych elít s hlavným zreteľom na novátorstvo a na aplikáciu zahraničných trendov. Ťažisko práce predstavuje analýza moci, autority a kompetencie delegátov finančných inštitúcií a manažérov riaditeľskej rady, najvyššieho rozhodovacie orgánu spoločnosti. Pozornosť je venovaná i príjmom, pozíciám a služobnému postupu vyššieho manažmentu spoločnosti. Osobitná kapitola sa zaoberá dejinami záujmových podnikov spoločnosti v Krompachoch a Zvolene i banských závodov na Gemeri, ktoré sa rozpadom Uhorska a vznikom ČSR dostali kvôli novo vytýčeným štátnym hraniciam do novej, radikálne zmenenej ekonomickej a finančnej situácie. Práca skúma kroky manažmentu spoločnosti pod vedením generálneho riaditeľa Pála Bíróoa zamerané na konsolidáciu afilovaných podnikov a na dosiahnutie medzištátnej dohody medzi ČSR a Maďarskom, v ktorej roku 1922 československá vláda uznala právnu a hospodársku jednotu spoločnosti. Monografia vďaka využitiu dokumentov z podnikového fondu spoločnosti napomáha lepšie porozumieť funkcii a postaveniu podnikateľských elít v stredoeurópskom priestore v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia.

Publikácia opisuje 50 rokov existencie Mestského múzea v Bratislave, vtedajšom Prešporku. Od jeho založenia v roku 1868 do zániku Uhorska v roku 1918, keď malo maďarsko-nemecký charakter. Na území vtedajšieho uhorského štátu sa múzejníctvo ako historická disciplína v 19. storočí len rodilo a mestské múzeum prechádzalo rôznymi štádiami ideového, kultúrneho, múzejného, inštitucionálneho i nadregionálneho rozvoja. Po celý čas však bolo skôr dôležitým aktérom cestovného ruchu, než vedeckou inštitúciou, najmä vinou nedostatočného personálneho obsadenia, ale i múzejnej politiky mesta. Kniha je zaujímavým svedectvom vytvárania historickej pamäte tých čias. Kapitoly: Ako písať dejiny múzea ?, Koncepcie a ich metamorfózy, Staré múzejné zbierky v zrkadle odborných výsledkov, Vznik moderného múzejníctva v Uhorsku v 19. storočí, Náčrt súkromného zberateľstva v Prešporku, Zabudnutá zložka inštitucionalizácie zbierok: " školské múzeá", Prvé špecializované múzeum v meste: Prírodovedné múzeum, Nové impulzy pre inštitucionalizáciu mestských zbierok, Založenie Mestského múzea v Prešporku a proces inštitucionalizácie, Nové akvizície a vývoj múzejných zbierok do roku 1900, Účasť Mestského múzea na štátnych výstavách, Hľadanie nových ciest, Plány nového múzejného sídla a vedecko-kultúrneho centra, Vývoj a štruktúra múzejných zbierok (1900-1918), Keď zbrane rinčia, múzy mlčia, Zápletka a otázky.