Roman Michelko Livres

Väčšina Američanov je presvedčená, že nacistické Nemecko porazili Spojené štáty a mnohí z nich si dokonca myslia, že Sovietsky zväz bojoval na strane Hitlera. V Európe búrajú pamätníky osloboditeľov z čias 2. svetovej vojny, z verejných priestranstiev mocní odstraňujú ideologicky nevhodné sochy, mainstream presviedča, že bomby NATO v Juhoslávii pred 20 rokmi chránili ľudské práva. Na ukrajinských uliciach pochodujú fašisti s horiacimi fakľami a v kanceláriách štátnych funkcionárov visia portréty Banderu, jedného z najväčších zločincov v histórii. V pobaltských republikách poberajú bývalí členovia nacistických jednotiek výsluhové dôchodky. Ambasáda USA presviedčia Slovákov, že v SNP bojovali Američania po boku partizánov… Publicista Ľudovít Števko a jeho kolegovia Marek Mahút, Maroš Puchovský a Roman Michelko v novej knižke Prepisovači dejín upozorňujú na znepokojivé snahy režisérov nového svetového poriadku, usilovne prepisujúcich históriu a vedúcich agresívnu informačnú vojnu s cieľom ovládnuť mysle ľudí.

Najnovšia kniha filozofa, politológa a publicistu Romana Michelka Eseje o kríze (vydal Politologický odbor Matice slovenskej, 2016) ) priamo nadväzuje na jeho predchádzajúcu, veľmi úspešnú knihu Eseje o globalizácii. Vo svojej analýze sa autor venuje celému komplexu príčin, ktoré viedli ku globálnej kríze.

Komparácia talianskeho fašizmu a nemeckého nacizmu. Vedecko-popularizačná monografia Romana Michelka sa okrem fenoménu európskych diktatúr medzi dvoma svetovými vojnami zaoberá aj komparáciou nacizmu a fašizmu a približuje fenomén stavovského štátu. Autor vecne hodnotí a klasifikuje niekoľko typov diktatúr (monarchistické, vojensko-policajné, totalitné). Osobitne skúma pojem autokracie ako medzistupňa demokracie a diktatúry, fungovanie takéhoto systému v praxi ukazuje na príkladoch medzivojnového Poľska či Juhoslávie. Dielo ponúka sumár vecných informácií o danej problematike a produktívne podnety na ďalšie historické a politologické bádanie.

Vedecko-popularizačná monografia R. Michelka sa zaoberá fenoménom diktatúr v Európe medzi dvoma svetovými vojnami. Autor sa pokúša o vecné hodnotenie a klasifikáciu niekoľkých typov diktatúr (monarchistické, vojensko-policajné, totalitné). Osobitne skúma pojem autokracie ako medzistupňa demokracie a diktatúry, fungovanie takéhoto systému v praxi ukazuje na príkladoch medzivojnového Poľska či Juhoslávie Dielo ponúka sumár vecných informácií o danej problematike a produktívne podnety na ďalšie historické a politologické bádanie.

300 stranová kniha – ktorú držíte v rukách – obsahuje unikátne a originálne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života (ako sú akademici prof. D. Hajko, prof. M. Muránsky, prof. J. Lysý, prof. J. Leikert, prof. S. Krno, Dr. P. Kerecman, doc. E. Chmelár, doc. L. Hohoš, doc. J. Lomenčík, doc. P. Parenička, spisovatelia, publicisti a redaktori D. Kerný, Š. Haviar, P. Holka, G. Rothmayerová, M. Krno, P. Dinka, R. Michelko, P. Weiss a mnohí ďalší), ako aj raritné a nikdy nezverejnené fotografie z archívov potomkov, priateľov a rodiny dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky, literatúry, esejistiky a umenia VLADIMÍRA CLEMENTISA a VLADIMÍRA MINÁČA — osobností, ktoré prešli životným peklom, pretože sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti. Obe osobnosti spájajú okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika, inšpirácia štúrovcami, spoločný rodný kraj a napokon aj duch kontinuity národného a sociálneho uvedomenia Slovákov, ktoré preniesli a aktualizovali z 19. do 20. storočia. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj dodatočne (a špeciálne pre túto knihu) napísaných textov. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak (originálne kresby a maľby špeciálne pre publikáciu vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek), pričom archívne fotografie dodali aj I. Horváth najml., Dr. V. Mináč ml., Š. Haviar a M. Krno. Zostavovateľmi publikácie sú predseda Matice slovenskej, spisovateľ, právnik, esejista a popularizátor (ne)známych osobností Slovenska Dr. Marián Gešper a pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, hudobník, kulturológ a spisovateľ Dr. Lukáš Perný.

Zborník príspevkov z odborného vedeckého seminára Slovenská historická terminológia 4. októbra 2001-

Roman Michelko je slovenský spisovateľ, publicista, politológ, historik, filozof a vydavateľ. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odboroch filozofia-história (v roku 1995) a politológia (s vyznamenaním v roku 1996). Od roku 1992 je jedným z redaktorov časopisu Proglas. Bol jedným zo zakladateľov vydavateľstva Chronos v roku 1994. Pracoval na Katedre histórie Trnavskej univerzity, neskôr v Národnom literárnom centre v sekcii zahraničných štúdií, a v zahraničnom vysielaní Slovenského rozhlasu. V rokoch 1997 až 1999 pôsobil na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podieľal sa na zakladaní časopisu Kultúra, v rokoch 1999 až 2001 riadil spravodajstvo rádia Hviezda FM v Nitre. Od roku 2003 je riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. Publikoval viac ako 1200 článkov, štúdií a esejí z oblasti politológie, sociológie, filozofie, histórie a iných spoločenských vied. Je členom Matice slovenskej. Pôsobil pravidelne ako hosť v relácií Večer na tému v RTVS. Píše pre Literárny týždenník, Hlavné správy, ZEM & VEK, Slovenské národné noviny, Slovo. Od roku 2018 publikuje pre DAV DVA, neskôr Veci verejné, hosťuje tiež v rádiách Slobodný vysielač a Infovojna. Dlhodobo sa venuje problematike privatizácií, kritike neoliberalizmu, popularizuje ľavicových filozofov a politológov a hlási sa k sociálnym a národným hodnotám.

Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy s dôrazom na maďarský zákon o štátnom občianstve a volebné zákony 18. december 2013 Bratislava.

Roman Michelko, politológ, spisovateľ a publicista, v súbore článkov pod názvom Slovenská republika v rokoch 1939 - 1945 (vydal Politologický odbor Matice slovenskej, 2015) prezentuje vzájomne nadväzujúci súbor statí o dejinách Slovenska. V prvej predkladá svoj názor na riešenie terminologickej otázky, ktorá súvisí s pomenovaním štátneho útvaru, ktorý existoval na časti územia dnešného Slovenska od 14. marca 1939 do 8. mája 1945. V druhej sa venuje politickému vývinu medzi Mníchovom 1938 a vyhlásením Slovenského štátu 14. marca 1939. Za veľmi prínosné, do značnej miery novátorské, sú zostávajúce dve state. Prvá z nich podáva rozbor ústavných pomerov v prvej Slovenskej republike na základe schválenej ústavy Slovenskej republiky z júla 1939. V druhej sa zaoberá činnosťou Úradu propagandy v rokoch 1938 - 1945. Predložený súbor článkov dokumentuje fundovanosť autora v tejto oblasti, poskytuje rozšírenie poznania o slovenských dejinách v rokoch 1938 - 1945 s cieľom zobraziť realitu Slovenska v tých časoch bez nálepiek a predpojatostí. Niet pochyb, že súbor týchto štúdií pomôže čitateľovi lepšie sa zorientovať v tejto problematike, poskytne mu aj nové, dosiaľ nepublikované informácie a umožní mu získať objektívny a plastický obraz o vtedajšej dobe a spoločnosti.

Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storočia Autor vysvetľuje a opisuje históriu a trvanie prvého slovenského štátu. Tretie opravené a doplnené vydanie s dobovými fotografiami.