Tomáš Jellúš Livres

Človek rozkvitne láskou, keď do jeho života vstúpia dobrí ľudia a Boh. Potreba lásky, prijatia, ľudského tepla je základnou ľudskou túžbou. Ježiš prináša dobré zvesti evanjelia, aby nám sprostredkoval Božiu lásku. Sme povolaní zrkadliť jeho lásku pre všetkých ľudí. Zamyslenia o živote nám majú dodať nové povzbudenie pre nášho krehkého ducha, aby sa naše srdce roz-šírilo láskou a dobrom. Si diamant, nie obličkový kameň. Jeden pre druhého chceme byť darom a od Boha prijať zastrešenie celej siete našich vzťahov. Žehliaca doska je vlastne surf, ktorý sa vzdal svojich snov. Nemôžeme sa nechať ubiť všednosťou. Človek je homo festivus - tvor sviatočný. Potrebujeme ocenenie od našich drahých a od Boha, aby sme sa znovu podujali na dobrodružstvo života, tancovali tanec lásky a rozkvitli šťastím.

Stretnutie s milým pánom menom Tarzícius, ktorý sa v lete prechádza so svojou maličkou dcérkou. Vie, že je milovaná a ľúbená, lebo ocko ju chráni. Je jedinečná. Právom sa považuje za princeznú. Škoda, že človek časom stráca tento pocit o svojej výnimočnosti. Mali by sme sa vrátiť do detstva, keď sme na základe prijatia od svojich drahých, vedeli prijať aj samých seba. Dievčatko si nenecháva lásku len pre seba. V kočíku vezie bábiku menom Paulínka. Oporu, ktorú prijala od druhých, dáva štedro ďalej. Ako skutočná princezná, ktorá na hrade nie je len najväčšou kráskou, ale aj symbolom bezpečia pre svoje kráľovstvo. Buďme ako ona. Vedomí si svojej kráľovskej hodnosti, buďme darom pre druhých.

Odpustky sú aj napriek negatívnej dejinnej konotácii stále presvedčivým znakom lásky milujúceho Boha, ktorý vychádza v ústrety človeku v jeho boji za šťastie a naplnenie života. Nie sú len formálnym náboženským úkonom, ale naznačujú hĺbku vzťahu, ktorý chceme s Bohom pestovať. Pozývajú nás aj k štedrosti voči našim drahým zosnulým, sú znakom zdieľania duchovných dobier medzi nami navzájom. Ako prostriedok lásky sú hodné, aby sme im venovali svoju pozornosť a obohacovali nimi svoj vnútorný život.