Ján Kurinec Livres

Když se z nudného léta u prarodičů stane dobrodružství… Jsou prázdniny a Mikuláš má úplně volno. Žádná škola, žádné cvičení na kytaru, žádné plavání. Žádné vstávání v sedm ráno. Ale místo aby si doopravdy mohl dělat, co chce, tak ho rodiče jako každý rok naložili do auta a odvezli k babičce a dědovi, kam za ním z Prahy jezdí jen na víkend. A on teď musí trávit čas potloukáním se po zahradě nebo stále dokola sbírá letní jablka a jen tak šťourá kusem drátu v pletivu králíkárny. Babička pořád vaří a děda na něco ustavičně brblá. S dětmi z vesnice si Mikuláš do oka příliš nepadl, a tak mu nezbývá než si číst a odpočítávat dny do víkendu, kdy přijedou rodiče. Jednoho dne si ale všimne podivného chování souseda Čurdy, kterého děda nemá z nějakého neznámého důvodu rád. Mikuláš se rozhodne zjistit proč a sleduje Čurdu až do opuštěných kasáren za vesnicí. Tam vleze do staré plechové skříně a ocitne se v Irkutsku! Moment! Jak se to stalo?

V rušnom osemnástom storočí sužovali celé Slovensko vzbury, povstania, vojny i rozličné choroby. Povstalecké i vládne vojská brali ľuďom v chudobných drevorubačských osadách a dedinách na Horehroní aj to najposlednejšie. Útlak a bieda boli ich každodenným údelom. Mnohí sa s tým odmietli zmieriť a brali spravodlivosť i svoj osud do vlastných rúk. Legendárnymi sa stali horehronskí drusovia alebo tovariši smelého remesla, ktorých vrchnosť nazývala jednoducho zbojníkmi. Skoro všetky príbehy, ktoré vám vyrozpráva táto kniha, sa naozaj stali. O najznámejšom horehronskom zbojníkovi Jakubovi Surovcovi nezachovala ľudová pamäť toľko piesní a legiend ako o terchovskom Jurovi Jánošíkovi, ktorý sa viac ráz objavuje aj v našej knihe. Stretneme tu však i Jánošíkovho kamaráta Martina Mravca, o vyše sto rokov mladšieho Miša Vdovčíka a ďalšie známe osobnosti slovenského zbojníckeho neba. Čriepky príbehov zozbieral a umne pospájal pozorný historik a spisovateľ František Kreutz z ľudovej tradície i z mestských kroník a ďalších zachovaných prameňov. Knihu o ťažkom živote Horehroncov a o smelých skutkoch ich ochrancov a naprávačov panských krívd ponúkame ako ďalší dielik do mozaiky povesťovej mapy Slovenska.

Na povesťovej mape slovenských vôd sme vyfarbili ďalšiu bielu plochu. Po Povestiach o slovenských riekach (2013) a Povestiach o slovenských liečivých prameňoch a kúpeľoch (2015) prichádza autor "vodnej trilógie" so zbierkou tajuplných príbehov o utešených modrastých okách, očiach a očkách slovenskej krajiny. Prečítate si v nej o oravskej živej vode, bielej panej na Liptove, vypustenom jazere v Turci, utopenej dračici, ale aj o Čvachtošovi z Počúvadla. Oči veľhôr - plesá - zas zrkadlia príbeh Maše a škriatka v Štrbskom plese, žabej kráľovnej. Prezrádzajú, ako vzniklo Vrbické pleso a zmizli boginky či víla v Roháčoch. Zo studničky vytryskla aj naša hymna a vody ďalších hovoria o zrade a láske, ale aj o Jánošíkovi alebo o štúrovcoch oddychujúcich po zostupe z Kriváňa.

Hrdinami knižky sú štyria spolužiaci. Doobeda majú školu, poobede trochu tiež. Potom idú domov a niektorí z nich si píšu domáce úlohy. Iní zase píšu spolužiakom, že čo na domácu úlohu vlastne majú robiť, lebo nedávali pozor. Ale dnes idú všetci štyria domov obkľukou cez mesto. Jeden z nich musí v meste počkať na mamu – musia ísť k zubárovi pre nejakú kartu (alebo čosi také) a potom kúpiť mladšej sestre do školy papuče (alebo čosi také). Cukráreň je plná ľudí, šálky s čajom štrngocú, vzadu v rohu niekto telefonuje. V rádiu hrajú niečo fakt dosť dobré, ale prerušia to správy, že na Marse pristalo nejaké vozítko a...

V knihe sú opísané experimenty, ktoré psychológovia a psychologičky robili v 20. storočí. Všetky experimenty spája to, že v hlavnej úlohe sú, väčšinou, deti - menšie, väčšie, niekedy v skupine, niekedy samostatne. V niektorých experimentoch si vedci a vedkyne všímali správanie dospelákov pri deťoch. Inokedy zase správanie detí pri dospelákoch.

Hoci rozsahom neveľká próza Romana Brata Štyria jazdci netvorí jeden celok a nie je kompozične previazaná, zdanlivo tak pôsobí. Štyri samostatné príbehy majú totiž spoločný obsah: odhaľovanie netolerancie voči inakosti, poukazovanie na nespravodlivosť a brutálne šikanovanie, nelásku a bezohľadnosť ľudí voči sebe. Štyri poviedky o tínedžeroch nič neprikrášľujú, na nič sa nehrajú, len realisticky opisujú skutočnosť v jej drsných rozmeroch. Sú nanajvýš súčasné nielen zobrazením života mladých ľudí, ale aj jazykom, zmýšľaním a hodnovernými situáciami.

Vyše tridsiadky povestí a čudesných príhod, ktoré zachovala ľudová fantázia, nám približuje rušnú minulosť kraja na rozhraní Hontu a Novohradu. Autor, vynikajúci znalec minulosti svojho kraja a ne­únavný zberateľ, čerpá z jedinečnej zbierky zápiskov od miestnych rozprávačov. Zavedie vás do obávaných zbojníckych družín, ktorí v horách schovávali svoje poklady, i medzi hájnikov a drevorubačov, ktorí v magických hlbinách lesov zažili podivuhodné veci, medzi turecké hordy, ktoré sa tadiaľto preháňali, spoznáte kruté tajomstvá hradu na Pohanskom vrchu, tragický príbeh grófky na Modrom Kameni, dozviete sa, odkiaľ sa vzalo meno Šamilovej skaly, Židovej diery, Krvavej hory a veľa ďalších tajomstiev...