Brandon McYntire Livres

Tá ohava sedela na nábytku v obývačke oproti mne. Bez pohnutia ma sledovala a ja som čakal, čo bude ďalej. Ťažké závesy sa občas pohli pod návalom čerstvého nočného vzduchu. Temnota noci ju priviedla za mnou. Vedel som, že toto sa neskončí dobre. Neporazila ju špeciálna jednotka zo Sovietskeho zväzu. Ani ďalší dobrodruhovia alebo policajné zložky zo ZSSR. Zľahla sa po nich zem a režim sa snažil tieto udalosti za každú cenu ututlať. No prípady nezvestných detí sa množili ako huby po daždi. Toto utrpenie obyvateľov nášho mesta nemalo konca. Rodičia detí boli zúfalí, báli sa ich pustiť ráno do školy. Každý deň sa strachovali, že svoje ratolesti už nikdy viac neuvidia. Ako som si len mohol myslieť, že mne sa to podarí?! Že zvíťazím nad tým neľudským monštrom zo samotného pekla?! Našiel som v blate a hline kostru malej Helenky. Červená pionierska šatka navyše potvrdila jej identitu. Až keď v temnej jaskyni zaznela v diaľke Internacionála, pochopil som, že som tam, kde skončila Helenka, dievča v pionierskej rovnošate a moja srdcová záležitosť. Toto bude konečná zástavka mojej odvahy a odhodlanosti. Za mojím chrbtom sa ozvalo hlasné zasyčanie a za krk ma zdrapila mocná neľudská ruka s dlhými prstami a pazúrmi na ich koncoch.

Počas horúceho leta v roku 2016 sa pri výstupe na vrch Vihorlat stratili traja žiaci zo základnej školy. Prípad otriasol celým okresom. Títo žiaci sa dodnes nenašli a nenašla sa ani žiadna stopa, ktorá by pomohla vyriešiť tento prípad. Armáda dodnes stráži vstup do lesa cez lesnú správu v obci Jovsa. Vojaci nesmú pripustiť ďalšie straty na civilnom obyvateľstve. Z lesov okolo nečinnej sopky Vihorlat sa niekedy ozýva streľba, vidieť svetlice a záhadné červené svetlá vznášajúce sa nad vrcholom hory. Najviac počuť streľbu v čase, keď sa v lesoch objaví záhadné bordové svetlo impulzívneho žiarenia. Dvaja príbuzní stratených žiakov Laura a Samo sa rozhodnú nájsť nejaké stopy a vypátrať svojich rodinných príslušníkov. Rozhodnú sa preto vkročiť do lesa aj napriek zákazu armády. Nevysvetliteľné úkazy ich budú sprevádzať až na koniec tejto cesty. Mysteriózna poviedka ponúka iný pohľad na svet okolo nás a hlavne poukazuje na záhadnosť zatiaľ nečinnej sopky Vihorlat na východnom Slovensku.

Dielo Polnočná grófka je ďalším príbehom z mesta Michalovce. Dej sa odohráva v kaštieli v historickom centre Michaloviec. Zmienka o šľachtickej stavbe na tomto území pochádza už z 13. storočia. Kaštieľ prešiel niekoľkými prestavbami, no dodnes si zachoval barokové aj klasicistické architektonické prvky. Dlhodobo až do zániku rakúskouhorskej monarchie kaštieľ obývala zemepanská rodina Sztárayovcov. V tomto príbehu stratená grófka Amadil hľadá svoj pokoj, no už stáročia sa jej ho nedarí nájsť. Nešťastie ju privedie až do kaštieľa v Michalovciach, kde sa začne hľadanie tej správnej cesty, ktorá by ju mala doviesť až tam, kam patria všetky stratené duše. Autor použil znova princíp záhadnosti a paranormálnych javov, čo sa prelína s každodennou realitou. Pri jednom rozhovore padla otázka na autora: Ako je možné písať toľko záhadných príbehov zo svojho okolia? Autor odpovedal pohotovo: Neviem presne, ako funguje celé univerzum. No keď sa vy pozriete pred seba, vidíte kaštieľ, budovu. Ale ja vidím celý príbeh. A takto vzniká celá moja tvorba.

Keď som Anetu uvidel prvýkrát, bol som očarený jej krásou. Predtým by som nikdy neuveril tomu, že niekedy v živote stretnem niekoho takého, ako je ona. Že si ma taká žena vôbec všimne a že ju zaujmem. No všetko sa začalo v ten deň, keď za mnou pred niekoľkými rokmi prišla s čiernym klobúkom v ruke a spýtala sa, či prispejem maturantom. Moja tajná láska si ma našla sama po štrnástich rokoch a ja som sa vôbec nebránil jej prítomnosti. Skôr naopak. Až príliš som si ju obľúbil na to, aby som ju nechal ísť a dokázal zabudnúť ňu. No v našom prípade sa už nedá zabudnúť na chvíľu, ktorú sme spolu prežili. Je veľmi ťažké rozlíšiť, čo je nevera a čo je čistá láska. Alebo jestvujú okolnosti, keď je možné nájsť ospravedlnenie pre samotnú neveru?

Zakrivenie alebo ohnutie času môže spôsobiť skok z jednej strany na druhú. Barentsov ostrov v Nórsku je v roku 2289 nehostinným miestom, kde sa Centrum rozhodlo postaviť stanicu K 1000. Jednotvárny život v tejto stanici plnej ľudí privádza Henrika do šialenstva. Jediný Nór v tejto stanici po čase stretne Theu, takisto jedinú Nórku v tomto ľadovom pekle. Centrum má v tomto období absolútnu kontrolu nad svetom a nad životmi ľudí po celej planéte. Snaží sa ovládnuť aj to, čo je ešte v našej dobe nemožné. Ducha človeka, jeho sny a jeho astrálne telo. Snaha centra má jasný cieľ - získať totálnu kontrolu nad predpokladanými možnosťami o vzburu alebo o narušenie celého svetového systému. Malá skupina ľudí bez mien sa pokúša tento systém narušiť, až kým Henrik...

Pred viac ako trinástimi rokmi mi jeden môj známy spomenul príbeh o tom ako ho navštívili bytosti z vesmíru. Občas rozprával o veciach, ktoré vôbec nesúladia s jeho životným štýlom ani s jeho vedomosťami. Počas nasledujúcich rokov, pri náhodných stretnutiach niekde na ulici, znova vypovedal o záhadných udalostiach v jeho živote. Najprv som o tom všetkom pochyboval. Nepopieram, že ma tieto príhody zaujali. Keďže ide o absolútne jednoducho uvažujúceho človeka pochopil som, že to všetko môže byť založené na skutočnosti. Vždy som ho prezýval Bertrand a tak ho aj menujem v tejto knihe. Keď mi naposledy Bertrand povedal o záhadnom stretnutí, ktoré sa odohralo na Zemplínskej Šírave, rozhodol som sa napísať o tom knihu. Už nech je to ako chce, je nesporné, že tento človek by si takéto niečo dokázal vymyslieť. Jeho ťažký život by mu na to nedal priestor a navyše Bertrand sa nikdy nezaujímal o sci-fi a veci s tým súvisiace. Trvalo mi veľmi dlho, kým som aspoň čiastočne zložil tieto nelogické a roztrhané myšlienky, ktoré mi zveril. Preto som napísal tento neuveriteľný príbeh tak ako to len bolo v mojich silách.

31-ročný nezamestnaný Ergi sa snaží vyriešiť svoju katastrofálnu situáciu. Po mnohých nezdaroch pri hľadaní zamestnania ho inšpiroval dokument o hľadačoch kovov a pokladov. Rozhodol sa, že využije túto šancu, možno poslednú, a investuje svoje úspory do potrebnej techniky na hľadanie kovových aj nekovových predmetov pod zemou. Túto legislatívne zakázanú činnosť plánuje uskutočniť v lesoch na Pirnagovom vrchu. Na začiatok si uprostred leta objedná na štyri dni drevenú chatku, ktorá mu má poskytnúť útočisko pri tejto nevšednej práci. V deň, keď pred jeho dverami zastane dodávka a kuriér mu odovzdá krabicu s novým detektorom kovov, svitne mu nová nádej na nový vzrušujúci život. Ergi zanechá prázdny byt a vydá sa za novým dobrodružstvom.

Zišiel som dole k vode, obzeral som sa všetkými smermi, ale nikde som nič nevidel. Tak som sa pomalým krokom vybral naspäť po kamenných schodoch. Vtom som za mojím chrbtom začul šplechnutie, akoby niečo skočilo do vody. Otočil som sa, ale videl som len tmavú vodu. Keď som kráčal Kertou, mal som v hlave výčitky a želanie zároveň. Počul som Jorkov smiech v korunách stromov pri šumení jarného vetra. Videl som ho, ako na mňa vykukuje spoza veľkých stromov. Videl som ho, ako sa skrýva v kríkoch a snaží sa napodobňovať psí brechot. Videl som ho bežať krížom cez park raketovou rýchlosťou. Zdalo sa mi, ako ide ku mne a smeje sa cez tie malé ostré zuby. Videl som ho len v spomienkach.

Mesto Michalovce v roku 2119. Rozhodli sme sa podniknúť poslednú výpravu do budúcnosti. Bol som osobne vyslaný za poznaním a zmapovaním zásadných chýb spoločnosti v našej dobe. V meste Micheland sa momentálne nenachádzajú žiadni obyvatelia. Mesto bez ľudí existuje vďaka zvláštnemu technologickému systému. Použili sme zastaranú techniku na cestovanie v čase. Zrkadlá. Fungujú bez akejkoľvek modernej technológie a elektroniky. V budúcom storočí ju nebude možné vystopovať. Jediné, čo budem mať poruke v budúcnosti, bude moja intuícia. Ak sa zmýlim, už sa nikdy nebudem môcť vrátiť naspäť. Nenájdem cestu a zablúdim v čase. Súhlasil som so svojou misiou v mene lepšej budúcnosti, a to napriek veľkému riziku, že sa mi nepodarí vrátiť. Už nemáme veľa času. Musím sa poponáhľať.

Madelaine dnes naďalej vyučuje na prestížnej univerzite v Londýne. Už sa vidíme častejšie ako v minulosti. Jedno náhodné stretnutie na dovolenke skrížilo naše cesty a osudy navždy. Je možné, aby naozaj existovali také náhody? Alebo je mnoho vecí v našom živote riadených univerzom, ktorému vôbec nerozumieme? Myslím si, že nad tým je zbytočne uvažovať. Človek nemôže nájsť na tieto otázky odpovede. V čase, keď sme sa s priateľkou spoznali, sa čosi udialo, čo môžem vyjadriť jednou vetou, ale ktorej nikto nebude rozumieť. Avšak pochopí ju, až si prečíta môj príbeh. Odpoveď znie: A more povedalo áno.