Claude Baláž Livres

Jednotlivé ulice časti Petržalky - Lúky podľa lokalít, ich polohy, vzniku a pomenovania. Okrem histórie predmetného historického objektu po ktorom je ulica pomenovaná, je k nemu pripojená aj povesť ktorá sa k nemu viaže.

Edícia Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty. bola založená v roku 1969 ako programový začiatočný krok Slovenskej akadémie vied na štúdium dejín slovenského vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov. Význam tejto edície spočíva najmä v tom, že poskytuje autentické materiály k mimoriadne závažnému procesu v slovenských národných dejinách, akým sú vnútorné i vonkajšie migračné pohyby, ktoré značne vplývali na vývoj hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických pomerov na Slovensku. Tento proces sa stal jedným zo závažných faktorov, ktoré pôsobili v oblasti udržania a rozvoja národného povedomia a identity, pričom ovplyvnili a zasiahli aj do snažení a bojov o národnú emancipáciu a v konečnom dôsledku sa v nemalej miere pričinil o vznik a dosiahnutie vlastnej suverenity i samostatnej slovenskej štátnosti. Cieľom šiesteho zväzku je nadviazať na predošlé zväzky publikovaných dokumentov a priblížiť na základe výberu archívnych dokumentov dejiny vzťahov a stykov Matice slovenskej s krajanmi v zahraničí v rokoch 1919 – 1947. Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československej republiky v roku 1918, ale i nový ekonomický a politický poriadok vo svete, sa odrazili i v slovenskom vysťahovalectve, ktoré medzi dvomi svetovými vojnami smerovalo do západnej Európy, Južnej a Severnej Ameriky, Austrálie a v malej miere aj do Ázie a Afriky. Oživenie Matice slovenskej v roku 1919 patrí k najvýznamnejším medzníkom v dejinách slovenského národa, ktoré vyvolalo medzi Slovákmi v zahraničí obrovský ohlas, ako o tom svedčia aj dochované dokumenty uložené v Archíve Matice slovenskej v Martine. Od vzkriesenia Matice slovenskej sa datujú jej prvé kontakty so slovenskými vysťahovalcami v zahraničí. Po druhej svetovej vojne sa väčšina organizácií a spolkov pôsobiacich medzi krajanmi snažila obnoviť popretŕhané kontakty. Komunistický prevrat vo februári 1948, zoštátnenie a strata samostatnosti zásadným spôsobom ovplyvnili ďalšiu existenciu a činnosť Matice slovenskej aj v oblasti jej stykov so zahraničnými Slovákmi a starostlivosti o nich.

Publikácia na pozadí stručných dejín Petržalky približuje okolnosti, ktoré viedli k po roku 1989 k premenovaniu okolo 90 ulíc v Bratislave. Činnosť odbornej názvoslovnej komisie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v rokoch 1990 1992 vyústila okrem návratu historických miest ulíc v Starom meste aj k zásadnému premenovaniu ulíc v Petržalke, ktoré dostali nové názvy po významných osobnostiach slovenského zahraničia. Predmetná publikácia približuje jednotlivé ulice podľa miestnych častí, ich polohy, vzniku a pomenovania. Je prvou publikáciou svojho druhu v oblasti informačnej topografie a plní funkciu informačnej príručky.

Publikácia je výsledkom historického topografického výskumu 287 kráľovských, cirkevných, mestských a meštianskych objektov, ktoré sa nachádzali v historickom jadre mesta Bratislava – v priestore vymedzenom v minulosti mestskými hradbami, s dôrazom na archívne, dokumentačné a ilustračné materiály. Ide o priekopnícku monografiu, prvú svojho druhu, ktorá zatiaľ v historickom priestore Slovenska nejestvuje. Pre poznanie minulosti je dôležitá historická topografia. Z nej sa dozvedáme, ako vznikali námestia, ulice i uličky, aké objekty v nich stáli, kto boli ich majitelia, aké zmeny sa s nimi udiali a aké udalosti ich postihli. Mnohé európske mestá venovali tejto problematike osobitnú pozornosť a výsledky dlhodobých a zložitých výskumov boli zverejnené v samostatných monografiách. Bratislave ako hlavnému mestu Slovenskej republiky takáto monografia zatiaľ chýba. Každý dom a priestor má svoju minulosť. Cieľom tejto publikácie bolo túto minulosť objasniť a priblížiť súčasníkom i nasledujúcej generácii ako trvalú súčasť kultúrneho dedičstva a bohatstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Predmetná práca je výsledkom historického topografického výskumu Bratislavy s dôrazom na archívne, dokumentačné a ilustračné materiály uložené najmä v Archíve mesta Bratislavy (AMB), Slovenskom národnom archíve (SNA), Slovenskej národnej galérii (SNG), Múzeu mesta Bratislavy (MMB), Galérii mesta Bratislavy (GMB), Univerzitnej knižnici v Bratislave (UKB), Regionálnej knižnici v Bratislave (RKB), Rakúskom štátnom archíve vo Viedni (Österreichisches Staatsarchiv) a Vojenskom archíve vo Viedni (Kriegsarchiv). Ide o priekopnícku monografiu, prvú svojho druhu, ktorá zatiaľ v historickom priestore Slovenska nejestvuje. Obsahom publikácie je úvodná štúdia, stručné dejiny mesta v sledovanom období, vývoj názvoslovia jednotlivých ulíc a číslovania domov od roku 1765 po súčasnosť, identifikácia jednotlivých domov z hľadiska ich majiteľov, stavebného členenia, vnútornej dispozície, prestavby, dobovej finančnej hodnoty a lokalizácie v konkrétnych mestských častiach, námestiach, uliciach a uličkách, ich dobové názvy a vývoj číslovania jednotlivých domov od roku 1765 po súčasnosť. Hlavná časť tejto práce sa zaoberá jednotlivými ulicami, námestiami a domami, ktoré sa v nich nachádzajú, v rozpätí rokov 1600 až 1880. Ide o 24 ulíc a 4 námestia, pri ktorých autor uvádza základné údaje o ich polohe a názvoslovnom vývoji. Pri jednotlivých domoch je uvedený názov ulice, kde sa dom nachádzal, vývoj orientačného číslovania, jeho stavebný vývoj a vnútorná dispozícia, vlastnícke a užívacie vzťahy, vznik, splynutie a zánik. Predmetom výskumu sa stalo celkom 287 kráľovských, cirkevných, mestských a meštianskych objektov, ktoré sa nachádzali v priestore vymedzenom v minulosti mestskými hradbami. Prínosom sú aj úplne nové zistenia o neznámych, či menej známych objektoch, ich funkcie, identifikácia a lokalizácia.

Počas celého tisícročia ovplyvňovali maďarsko-slovenské vzťahy rozhodujúcou mierou život, vývoj a doslova existenciu nášho slovenského národa. V dôsledku nedostatočného vzdelávania a naprostej absencii pronárodných médií si to u nás málokto uvedomuje. Bolo a je tak od príchodu tzv. staromaďarských kmeňov do strednej Európy až do dnešných dní. Skoro nik nevníma ani to, že aj od vzniku našej novodobej Slovenskej republiky je maďarský faktor v našej politike až priveľmi silný. Ako sa teda vyvíjali vzájomné vzťahy medzi našimi národmi? Ale najmä – aké boli a sú postoje maďarskej strany voči nášmu národu? Je to pravda, že keby nevznikla v r. 1918 Československá republika, boli by nás Maďari už všetkých pomaďarčili tak, ako sú pomaďarčení Slováci v súčasnom Maďarsku? Však ich ešte pred pár desaťročiami bolo pol milióna. Kde sú dnes? Všetci boli násilne či „dobrovoľne“ asimilovaní. Na druhej strane – ako je to možné, že našim spoluobčanom maďarskej národnosti sa na Slovensku tak dobre darí? V čom boli a sú príčiny tohto vývoja? Kniha plná málo známych i neznámych historických faktov, ale aj základných dokumentov o maďarsko- slovenských vzťahoch od počiatku až do súčasnosti.