Peter Mišák Livres

V rušnom osemnástom storočí sužovali celé Slovensko vzbury, povstania, vojny i rozličné choroby. Povstalecké i vládne vojská brali ľuďom v chudobných drevorubačských osadách a dedinách na Horehroní aj to najposlednejšie. Útlak a bieda boli ich každodenným údelom. Mnohí sa s tým odmietli zmieriť a brali spravodlivosť i svoj osud do vlastných rúk. Legendárnymi sa stali horehronskí drusovia alebo tovariši smelého remesla, ktorých vrchnosť nazývala jednoducho zbojníkmi. Skoro všetky príbehy, ktoré vám vyrozpráva táto kniha, sa naozaj stali. O najznámejšom horehronskom zbojníkovi Jakubovi Surovcovi nezachovala ľudová pamäť toľko piesní a legiend ako o terchovskom Jurovi Jánošíkovi, ktorý sa viac ráz objavuje aj v našej knihe. Stretneme tu však i Jánošíkovho kamaráta Martina Mravca, o vyše sto rokov mladšieho Miša Vdovčíka a ďalšie známe osobnosti slovenského zbojníckeho neba. Čriepky príbehov zozbieral a umne pospájal pozorný historik a spisovateľ František Kreutz z ľudovej tradície i z mestských kroník a ďalších zachovaných prameňov. Knihu o ťažkom živote Horehroncov a o smelých skutkoch ich ochrancov a naprávačov panských krívd ponúkame ako ďalší dielik do mozaiky povesťovej mapy Slovenska.

Zbierka povestí a príbehov približuje kraj pod Trenčianskym hradom, niekdajším sídlom Matúša Čáka, hrdého pána Váhu a Tatier. Vraj na hrade zhromaždil obrovské poklady, a viete, kde tie skončili? Povesť nás však vedie oveľa ďalej do minulosti, približuje časy, keď jaskyňu na trenčianskej Skalke obývali pustovníci Svorad a Benedikt, i tie dávne časy, keď šašo rozveselil krutého veľmoža Ctibora a ten mu za to postavil hrad - viete ktorý?

Slovania odpradávna verili, že dobro zvíťazí nad zlom a túto vieru si nosia v srdciach dodnes. Keď putovali do nových vlastí, i keď sa usadili, všade ich sprevádzali bohovia a bájne bytosti – vládcovia zeme i podzemia, vôd, oblohy, búrky, ohňa, dažďa... Víly, obri, škriatkovia, draci, lesní muži, vodníci, čarodejnice, zázračné zvieratá, čo vedeli hovoriť, i ľudia, čo rozumeli zvieracej reči. Zozbierali sme pre vás čosi z dávnej múdrosti, ktorá sa zachovala v košatej, široko rozvetvenej rodine Slovanov. O každom slovanskom národe prezradíme pár zaujímavostí a pridáme čosi z kytice najkrajších rozprávok. Dozviete sa o mocnom Maťuškovi, neposlušnom Milutínovi a jeho hroznom sne, o bosenskej Barbore, o tom, ako sa hlúpy Hans stal múdrym kráľom, ako babka premohla nenažraného Otesančeka, ako statočný Gulihrášok draka premohol a čo poradil Osud chudobnému sedliakovi... I veľa ďalších tajomstiev vás čaká v tridsiatichštyroch čarovných rozprávkach spod slovanskej lipy.

Slovenské povesti o zvonoch, nielen vypočuté od pamätníkov, od Žiliny po Komjatnú, od Strečna až Gombáš, od banských miest až po Martin...

Autor tentoraz ponúkol v šiestich poviedkach tému zmyslu života ľudí. Ľudí, ktorí podľa neho majú horší osud ako veci. Ľudia zomierajú, veci ostávajú, čas nemá nad nimi moc a keď sa dostanú na povrch, zrazu zaujmú, „píšu“ svoj ľuďmi zaplnený príbeh. Stačí zastať, podržať vec v ruke, ponoriť sa do spomienok a tie môžu ožívať. Takéto príbehy nechal autor ožiť – príbehy pevne zakotvené v spoločnosti, v politických vzťahoch, príbehy susedov, známych, kamarátov, príbehy žalujúce, či len jemne sa dotýkajúce niečoho, čo sme možno aj vo vlastnom živote kedysi zachytili. Preto sú Mišákove poviedky aj príbehmi hocikoho z nás.

Kolekcia troch poviedok autora, ktorého tvorivým priestorom je viac poézia a publicistika, než próza, má predovšetkým prezentačný charakter. Každá z troch próz je samostatnou „vzorkou“ etáp, resp. období autorových tvorivých úsilí v oblasti krátkej epiky, pričom spoločným menovateľom, skrytým pod slovom „modrá“ je premenlivosť autorského (azda viac spoločenského) videnia skutočnosti v čase. Poviedka Silviino modré obdobie je prevzatá z čitateľsky úspešnej zbierky poviedok Pointa smrť (2007). Je čiastočne upravená. Druhá poviedka Štúdia v modrom je psychologicko-reflexívny pokus o portrét intelektuálky, ktorej život sa zmenil na tragédiu. Trojicu dopĺňa autorsky najmladší text Modrá krv o pokračovateľke šľachtického rodu, ktorý si svoj pôvod prenáša netradične nie v mužskej, ale v ženskej vetve. Poviedky sa vyznačujú štýlovou vybrúsenosťou a čistotou jazyka, zmyslom pre detail a bohatosťou poetických obrazov.

Do povesťovej mapy Slovenska pridávame knihu, aká u nás ešte nebola. Unikátne príbehy, ktoré si medzi sebou rozprávali ľudia z hustých karpatských lesov a prekrásnych Polonín od čias, keď kraj spravovali chrabré rusínske kniežatá, krivdy naprávali statoční zbojníci a svet ľudskej fantázieovládali bájne bytosti, draci, čerti, víly a kamenní strážcovia pokladov. Príslušníci počtom neveľkého národa Rusínov žijú medzi nami, ani o tom veľmi nevieme. Obývajú kraj na východ od Vysokých Tatier až do Poľska a na Ukrajinu pozdĺž oblúka, ktorý tvoria hrebene a horstvá Karpát. Veľa ich žije na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola svojho času súčasťou Slovenska. Žijú tu najmenej tak dlho, ako toto územie obývame my Slováci spolu s ostatnými slovanskými národmi. Krása a jedinečnosť povestí zo zázračnej studnice rusínskej ľudovej slovesnosti až chytá za srdce a uchvacuje. Veríme, že naši čitatelia budú rovnako očarení, ako boli autori tejto knižky, do ktorej prerozprávali aspoň malú časť rusínskeho povesťového pokladu.